Angeli-jednorázovka

30. října 2013 v 15:27 | Hope^^ |  Jednorazovky
Nič sa nepýtajte. Druhý ročník je hotová katastrofa. Užite si tento výplod mojej unavenej mysle a na pokračovanie poviedok zabudnite. Aspoň nateraz.

Dívala sa na svet pred sebou cez masku a pritom si ju pridržiavala pri tvári. Ľudia okolo nej tancovali a smiali sa, nevedeli o tom, že ich sleduje z príkrej strany miestnosti. Čierna mačacia maska na jej tvári skrývala jej výraz, jej myšlienky. Dlhé červené šaty, ktoré nemali konca ani začiatok, sa jej vlnili pri nohách a vytvárali nekonečnú hmlu trblietok. Otočila sa k nim chrbtom a zostala sa dívať cez veľké okno rovno do noci. Otvorila presklené dvere a vstúpila na chladom objatý balkón. Pošúchala si ramená a prehodila vlasy na chrbát. Mala ich ako ružový závoj, ktorý sa pod dotykom luny leskol, závoj ktorý ju chránil pred svetom. Masku si nezložila, nechala si ju na tvári akoby k nej tá maska patrila, akoby k nej prirástla. Pozerala sa na vysoké stromy, ako sa kníšu vo vetre, dívala sa na oblý Mesiac žiariaci v čiernej tme. Nesvietila ani jedna hviezda. Žeby to bola nejaká zlá predzvesť? Radšej od Mesiaca odvrátila pohľad. Otočila sa k tme chrbtom a oprela sa o studené zábradlie.
Nečakala ho pred sebou. Zalapala po dychu a prikryla si rukami náhrdelník kníšuci sa jej na šiji. Nesmie jej ho vziať. ,,Tak tu si."
Povedal a oči mu spod bielej masky zažiarili. Zlovestne.
Bol odetý v čiernom, bol ako anjel pomsty, ktorý jej prišiel povedať, aby sa vzdala. Aká irónia. Biela maska kontrastovala s jej čiernou. Pohľad upriamil na náhrdelník, ktorý pred ním schovávala. ,,Daj mi ho." Povedal a bez opýtania ju schmatol za krk a pritlačil.
Nechcel ju škrtiť, no jej tenký krk sa mu v mohutných dlaniach stratil a ona sa nemohla nadýchnuť. Stále však pevne držala náhrdelník medzi prstami. Pritlačil viac a jej sa prevrátili oči. Potrebovala kyslík, tak ako potrebovala náhrdelník. Zovretie však povolila a on jej ho strhol z krku. Smaragdový kameň v striebornom kabáte sa húpal na striebornej retiazke v jeho rukách. Ublížene mu hľadela do očí, ktoré ako jediné videla spopod masky. ,,Ako si mohol?" Jedna slza sa jej skotúľala z ľavého oka. Legenda vraví, že ak slzy vychádzajú z pravého oka, je to šťastie.
Ak však idú z ľavého, je to bolesť. Zrada. Zúfalstvo.
Pohľad na ňu, zúboženú a bez náhrdelníka nechránenú, v ňom niečo pohol. Myslel si, že to zvládne, zabiť ju. No teraz si nebol istý, aj keď už bolo neskoro. Náhrdelník bezpečne schoval do svojho vrecka na saku a priblížil sa k nej. Dych sa im zmiešal do jedného. Bola natlačená na zábradlí, ktoré ju studenilo na nahom chrbte. Stopa po slze sa tiahla až ku brade. Prstom ju zotrel a pohladil ju po líci. ,,Čo si to so mnou spravila?" Povedal a spod čierneho saka sa mu rozostreli krídla. Boli čierne ako tma okolo nich, no okraje žiarlili a trblietali sa ako opar nádeje, ktorá v nej zavládla. Vždy keď ich ukázal, musela sa na ne dívať. ,,Ľúbim ťa." Povedala a zničila tak všetko jeho odhodlanie zničiť ju. Vášnivo spojil svoje pery s jej a vžil sa do ich bozku. Posledného bozku. Jej ruky sa obtočili okolo jeho krku, ich masky do seba narážali pod silou vášne, ktorá medzi nimi tancovala. Zhlboka sa nadýchol a prestal ju bozkávať. Oprel sa čelom o jej a otvoril oči. Strhol jej z tváre masku a tú svoju tiež zahodil z balkóna. Rukou jej prechádzal po krčnej tepne, po šiji až ju nechal spočinúť na jej útlom drieku. ,,Musím ťa zabiť. Je to rozkaz zhora." Mal zlomený hlas. Už len tým, že jej strhol náhrdelník z krku ju vlastne zabíjal. Človek v prítomnosti anjela zomiera. Diamant smaragdu, pomáhal ľuďom prežiť. Díval sa na jej chabnúce telo v jeho náručí, na zomierajúci pohľad akým ho prebodávala. Čo to spravil, vykonal? Slzy sa mu hromadili v čiernočiernych očiach a on ich nevedel zastaviť. Naposledy ho pohladila po tvári a jej ružové pery vykúzlili úsmev. ,,Raz sa stretneme." Povedala a odtlačila ho od seba. Čierne krídla sa mu zúfalo zatrepotali keď videl, čo chce spraviť. Natiahol k nej ruku a myslel si, že by ju tak mohol zachrániť. Náhrdelník ho ťažil vo vrecku a on mal chuť jej ho znova pripnúť na krk. Nikdy sa do nej nemal zamilovať. Do ženy. Do ľudskej ženy, slabej a bezbrannej. Sedela na zábradlí balkóna a naposledy sa na neho otočila. Vyzerala krehko ako porcelánová bábika a to všetko len kvôli nemu. Načo išiel z neba na Zem, načo? Nenávidel sa za to. Ďalšia slza vyšla z jej oka. Neusmiala sa, iba zašepkala: ,,Počkám na teba, Sasuke." A skočila. Keď započul náraz, zavrel oči. Vytiahol náhrdelník z vrecka a hodil ho o zem. Rozbil sa na milióny častí tak ako jeho srdce. Vzlietol k čiernej oblohe a mieril preč. Nie domov, do neba. Ale k čiernej bráne v lese, ktorá čakala iba na neho. Peklo.
Cestu do lesa mu prekazil svetelný lúč, ktorý preťal oblohu. Nesmie ignorovať pozvanie do neba. Preto sa s nechuťou zvrtol a namiesto do čierneho lesa si to namieril ku hviezdám, ktoré mu však dnešnú noc na cestu nesvietili. Letel tak vysoko, že všetko na zemi pod ním sa mu zdalo zanedbateľné, neskutočné. Pred ním sa objavil pás žiarivej zlatej stuhy, cez ktorý preletel. Na chvíľu ho oslepilo žiarivé biele svetlo a on sa ocitol nohami na pevnej zemi. Stiahol trblietavé krídla bezpečne za svoj chrbát a opatrne otvoril oči. Svojimi anjelskými očami sledoval Sasuke nebeskú bránu. Vždy ho dokázala ohromiť svojou veľkosťou a nadpozemskosťou.
Zhlboka sa nadýchol a nechal svoju bielu auru aby ho zmenila na to, čím v skutočnosti bol. Na skutočného anjela.
Po premene sa cítil inak. Cítil sa svoj, cítil sa anjelsky. Pozrel sa na svoje biele nohavice, ktoré mu ukážkovo sedeli na jeho postave. Prešiel si rukou s dlhými prstami po svojich čiernych vlasoch a zvráštil obočie. Ani premena na anjela mu nepomohla zabudnúť na to, čo vykonal. Krídla, ktoré sa zmenili na biele ako nevinnosť sama sa mu zatriasli a porazene ovisli. Stratil ju. Prečo to tak chceli? Donútili ho spraviť ten ohavný čin. Odporne zvrátená Božia rada, ktorá sa rada díva na utrpenie ľudí. Prešiel, skôr preletel cez nebeskú bránu. Ocitol sa medzi bielym baldachýnom a božským pokojom, ktorý ho mal upokojiť a jeho dušu vyliečiť. Nič z toho sa nestalo. Zaletel až ku okraji nebeského sveta a sveta ľudských duší.
Hľadaj ju v spleti zmietajúcich sa priesvitných tvári a nevedel, nedokázal si ju tam predstaviť. Posadil sa na bielu zem, pričom sa biely baldachýn zatrepotal. Pritiahol si kolená ku brade a rozvzlykal sa. Plecia sa mu triasli, no z očí mu nevyšla ani kvapka. Sedel tam hodiny, dni, týždne, nedokázal sa zmieriť zo žiaľom, ktorý spaľoval jeho srdce. Čiasi ruka sa dotkla jeho ramena. Jemný dotyk labute na neho pôsobil ako balzam. Jeho duša radostne poskočila a on prestal so zúfalým prosením o smrť. Zodvihol hlavu a jeho oči ju spatrili. Otvoril pery a vyskočil na nohy
Sasuke ju vystískal vo svojom náručí a zatočil sa s ňou. S jeho Sakurou.
Biele šaty so zlatým lemom sa jej zakrútili, ružové vlasy posplietané do uzlov, sa jej zatrblietali. Nechápal, nechcel pochopiť, ako sa tu zjavila. Hlavné bolo že je s ňou. V nebi. Nevedel koľko budú spolu, či sekundu, minútu alebo naveky. Užíval si pocit zvierať jej telo vo svojom náručí a pery vo svojich. Jeho šťastie pominulo, keď sa mu rozplynula medzi prstami a jej duša splynula s bielym baldachýnom okolo neho. Zavrel oči a zatúžil po smrti.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kata-chan Kata-chan | Web | 30. října 2013 v 18:46 | Reagovat

Jé! Ty žiješ! :D Výborná zpráva :3 Chodím sem každý den, a najednou takové překvápko n.n
Teď k povídce. Bylo to něco neobvyklého a krásného, prožitek ze čtení mi trošilinku kazila jednolitost textu. Ale chápu, že pokud máš fofry, je to poslední věc, co tě zajímá :D Hodně štěstí ve škole a neboj, my budeme trpělivě čekat na další Tvou povídku :3 Drž se! :)

2 Aki-chan Aki-chan | Web | 1. listopadu 2013 v 10:17 | Reagovat

Velmi krasne

3 ~Nana-chan ~Nana-chan | Web | 3. listopadu 2013 v 17:48 | Reagovat

ČOŽE? :D Ja som úplne šťastná, keď som videla tento článok - NOVÝ!! AA!! Som rada, že sa si späť :3

K poviedke...krásna! Musím povedať, že takéto poviedky mám rada ^^ Ale skôr tam panovalo dej ako hlavný hrdina príbehu, ja skôr mám radšej,keď sú tam pocity :3

4 Mikeira Mikeira | 3. listopadu 2013 v 18:50 | Reagovat

Povedený....

5 Camelia Camelia | Web | 10. listopadu 2013 v 9:00 | Reagovat

Juchů, žiješ! ^^

6 ~Nana-chan ~Nana-chan | Web | 5. ledna 2014 v 14:05 | Reagovat

Fiha, nový dizajn, dufam, že sem čoskoro prídeš :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.