Forever in my heart 1/2

24. května 2013 v 20:40 | Hope^^ |  Jednorazovky
Jednorázovka, aby to tu tak nestálo.
Veľmi sa mi páči námet tejto poviedky a dobre sa mi to písalo.
Prvý diel mi vyšiel na 5 strán vo Worde, tak dúfam že to oceníte, enjoy ;)

Noc. Tichá, chladná. Ulicami sa nesú tiché došlapy dvoch párov nôh na prvý sneh, ktorý pokryl ulice Konohy. Dvaja skúsení a statní muži sa zastavia pod oknami dvojposchodového domu. Majú na sebe čierne plášte, ktorých konce jemne vejú pod dotykom decembrového vetra. Zostáva jeden deň do Vianoc.

Ten väčší zo skupiny mužov potichu, ako myška, otvorí okno a vkradne sa do izby. Na ružové steny dopadne kradmé svetlo pouličných lámp. Na posteli v rohu miestnosti spí dvanásťročné dievča. Netuší, že v jej izbe, nad jej posteľou stojí muž obrích rozmerov, s rukavicami a handrou napustenou uspávacou látkou v ruke. Hneď ako sa látka pritlačí na dievčinine pery, otvorí zelené oči a vystrašene sebou mykne. Nič to nie je platné, oči sa po vdýchnutí uspávadla samy zatvoria a detský svet sa opäť ocitne v tme.

Mohutné ruky vezmú dievča z teplých perín a prehodia si jej bezvládne útle telíčko cez rameno. Muž vyskočí z okna a dopadne na rovné nohy. Sneh pod jeho váhou zavŕzga a tichý smiech dvoch hrubých hlasov sa rozoznie Konohou. Otvorené okno na izbe dievčaťa párkrát buchne pod vplyvom vetra. Izba pôsobí opustene, zanedbane.
Rýchle a nepokojné kroky sa nesú bytom. "Čo to môže byť za hluk?" Spýta sa muž odetý do pyžama svojej manželky, ktorá sa nepokojne mrví po chodbách ich domu. Namierené majú do izby svojej dcéry. "Neviem, možno len zabudla zavrieť okno." Snaží sa upokojiť situáciu jeho manželka. Spolu otvoria biele drevené dvere na ktorých sú polepené kvetinky. ,,Sakura?" Povie hlas matky a zažne svetlo. Keď zbadá prázdnu posteľ a dokorán otvorené okno, padne na kolená. "SAKURA!!!!!" Zakričí a skolabuje.

Na druhý deň

"Nevieš prečo nás Hokage zavolala práve dnes, na Vianoce?" Spýta sa blond chlapec menom Naruto svojho spoločníka z klanu Uchiha. Je skoré ráno a oni stoja pred dverami kancelárie, v ktorej sídli Hokage menom Tsunade. Znenazdajky sa vedľa nich v obláčiku dymu objaví ich sensei Kakashi. "No načo tu čakáte? Vstúpte." Povie ako vždy a z vrecka si vyberie svoju úchylnú knižku. Sám netuší prečo ich Hokage zvolala tak skoro ráno. "Ale veď tu ešte nie je Sakura-chan!" Nedá si pokoj Naruto. "Choď!" Zahriakne ho Kakashi, no sám sa zamyslí nad poznámkou svojho zverenca. Na malú ružovovlásku skoro zabudol.

Keď dve deti a dospelý muž vstúpia do kancelárie, prvá vec čo ich zaujme sú rodičia Sakury, zničení, chúliaci sa k sebe v rohu miestnosti. Hokage, ktorá sedí za veľkým pracovným stolom má hlavu v smútku. "Hokage-sama čo sa deje?" Ako prvý prehovorí Naruto a ďalej upiera svoje modré oči na rodičov Sakury. Ani pohľad čiernych očí nezaostáva a smelo pozoruje situáciu. "Mám pre vás smutnú správu." Povedala Tsunade. Všetky páry očí okrem rodičov spomínanej Sakury zamierili na tvár Hokage. Tá sa nadýchla a spustila. "Je mi veľmi ľúto, že to musím povedať, ale Sakura Haruno bola dnes nad ránom unesená neznámou skupinou ľudí a my ani len netušíme kde by sa mohla nachádzať. Spúšťame pátraciu akciu na jej nájdenie, no šanca, že by sa mohla nájsť, je bohužiaľ mizivá." Hrobové ticho, aké nastalo v miestnosti sa neodvážil nikto prerušiť. Všetci sa dívali buď do prázdna alebo do zeme. "CHEM BYŤ V PÁTRACEJ JEDNOTKE!" Zakričal Naruto a rukami sa divoko oprel o stôl, za ktorým sedela Hokage a zadíval sa jej do očí. Tá však rázne pokrútila hlavou a vyhodila ich z kancelárie. Všetkých okrem rodičov nebohej Sakury Haruno.

Naruto sa oprie o zábradlie pred budovou, z ktorej pred chvíľou vyšli. "To nemôže byť pravda! Musíme ju nájsť." Naruto stále myslí len na jedno a rozčuľuje ho, keď vidí nezáujem zo strany Sasukeho a Kakashiho. "To nechcete nič spraviť?!" Narutove ruky boli pevne zovreté do pästí. "A čo by si chcel spraviť?" Ozve sa Sasuke, posledný z Uchihov. Skoro posledný. "Nemáme šancu ju nájsť my, chunini, keď už len šanca že ju nájdu Anbu je veľmi mizivá." Sasuke asi ako jediný uvažoval rozumne. "Naruto, Sasuke má pravdu. Choďte domov, dnešné stretnutie v Ichiraku, ktoré naplánovala Sakura sa ruší." Povedal Kakashi a smutne odkráčal preč. Aj Sasuke sa už pripravoval na odchod, no Narutove slová ho zastavili. "To ju vôbec nemáš rád?" Stál k Narutovi chrbtom. "Mám ju rád a tiež ju chcem nájsť, no pochop, že nemáme šancu." Povedal smutne a odišiel preč. Naruto zostal sám zničene stáť a sledoval ako jeho kamarát odchádza preč. Zostal sám.
Po trojmesačnom neúspešnom hľadaní sa Sakuriny rodičia rozhodli usporiadať pohreb. Nezostávalo im nič iné, nikto okrem Sakuriných kamarátov ju už nechcel hľadať a tí mali zákaz od Tsunade opúšťať dedinu. Na pohrebe boli všetci, ktorí mali Sakuru radi. Z neba padal sneh zmiešaný so snehom, každý mal dáždnik a smutne stál nad hrobom, kde bolo vyryté Sakurine meno a pod ním nápis "navždy v našich srdciach". Smutnú atmosféru preťal blesk na nebi a každý sa rozišiel preč. Zostali len Naruto a Sasuke. "Prisahajme, tu nad jej hrobom, že ju raz nájdeme." Povedal pochmúrne Naruto. Sasuke sa na neho pozrel. Bez slova si podali ruky a odišli preč.

Hrob Sakury Haruno chátral, okrem kvetín ktoré tam nosili jej rodičia a kamaráti, akoby sa na usmievavé dievča zabudlo. Roky ubiehali, čas neúprosne letel. Po 6 rokoch čakania sa na výročie Sakurinho zmiznutia stretli Sasuke a Naruto pod čerešňou na tréningovom mieste, kde trénovali ešte s ich tímovou partnerkou. Čerešňa bola bez listov, holá, smutná. Ťažké dlhé konáre ovísali a niektoré smutne ležali na zemi. Odvtedy čo Sakura zmizla, čerešňa nemala kvety. "Pamätáš sa, na čo sme nad jej hrobom v deň pohrebu prisahali?" Začal teraz 18 ročný Naruto. Opieral sa o strom chrbtom a díval sa do zeme. "Pamätám." Povedal Sasuke a rukou prechádzal po kmeni, kde ako deti vyryli každý svoje iniciály. "Stále na ňu myslím." Narutove oči sa plnili slzami, no nedovolil si pred svojím najlepším kamarátom a rivalom plakať. "Ja viem." Strohé odpovede vychádzali zo Sasukeho úst. Do ich debaty vstúpil Kakashi, ich sensei. "Volá nás Tsunade. Vraj je to súrne." Narutovi v očiach stúpla nádej. Ani jeden z trojice neváhal ani sekundu a spolu sa vybrali do kancelárie Tsunade, kde o takomto čase, pred 6 rokmi zistili, že ich tímová partnerka, srdce ich tímu, zmizla.

Vstúpili nesmelými krokmi do kancelárie. Bolo ticho, Tsunade sedela otočená k veľkým oknám, ktorými sa dívala na Konohu. V kancelárii boli skoro všetci. Ino, Kiba, Shikamaru, Choji, Neji, Tenten, Rock Lee, Shino, Hinata. "Zavolala som vás, pretože sme dostali anonymný typ." Hokage hovorila tajomne. Naruto nervózne prešľapoval. "Vo vodnej dedine, v jednom starom dome za vodopádmi sa nachádza skrýša. Skrýša obchodu s ľuďmi." V kancelárii nastal šum. Čo majú dočinenia nindžovia s obchodom s ľuďmi? "Anonymný typ nám povedal že sa tam nachádza dievča s ružovými vlasmi." Hrôzostrašné zistenie vyvolalo v miestnosti ruch a šum. Jedine neúplný tím sedem stál ako prikovaný. "Videli ju tam pred týždňom, takže by mala byť nažive. Posielam vás tam. Nájdite ju a priveďte ju domov. To je rozkaz." Tsunade sa konečne otočila tvárou k nindžom a podložila si pod bradu ruky. "Načo ešte čakáte? CHOĎTE!" Zakričala a než stihla žmurknúť, nindžovia boli preč. Po pár minútach sa stretli pred bránou Konohy a bez slova sa rozbehli na dlhú cestu do Vodnej.

Rozbitá chatrč, z ktorej komína sa valí hustý čierny dym. Chlap ktorý prikladá drevo sa tvári naštvane, ťažké bagandže čo má obuté za sebou zanechávajú mokré stopy po celej kamennej podlahe. Za jeho chrbtom sa trase dievča. Má na sebe jednoduché biele tričko, niekde zašpinené prachom či blatom, inde vlastnou krvou. Dlhé zachlpené vlasy sa jej plazia po chrbte. Rukami si chráni vychudnuté telo, ktoré už mnohým mužom poslúžilo ako nástroj na ukojenie svojich túžob. "Prečo si sa zasa musela brániť?! Ty štetka jedna rozmaznaná!" Skríkne na ňu muž a bez varovania jej jednu vrazí. Dievča spadne na tvrdú dlážku a odrie si kolenu, na ktorom sa vytvorí krvavá ranka. "Do riti." Povie chlap a zoberie špinavý obväz zo stola. Musí si dávať dobrý pozor aby sa príliš nezranila, nejaká modrina alebo monokel nevadí, no rana by už mohla byť problém. Keď na ranu zatlačí špinavým kusom látky, dievča zasyčí bolesťou. "Koleduješ si o ďalšiu facku?" Nevrlo sa jej spýta chlap. To on ju ako malú uniesol priamo z jej izby. Keď sa krvácanie ako tak zastaví, hrubo ju zodvihne zo zeme a ťahá do vedľajšej miestnosti. Sotí ju dovnútra až tak prudko, že dievča neudrží rovnováhu a spadne na matrac, ktorý tam je a na ktorom sa k sebe chúli ešte zopäť dievčat. Chlap za sebou zabuchne a zamkne na dva zámky. Dievča sa posadí a pošúcha si studené dlane. V takej zime, keď sa vonku chumelí sneh, ani tých pár driev, ktorými ten tyran zakúril nepomôže. Otočí sa tvárou k zabednenému oknu a cez malú medzierku sa díva na svet vonku. Na svet, ktorý nezhliadla už pomaly 6 rokov. Videla len biele vločky ako padajú potichu na zem. Zavrela oči a ľahla si. Dievčatá sa medzi sebou nerozprávali, maximálne ak potrebovali utešiť jedna druhú. Sakura už bola medzi nimi akoby profíčka. Jedno nové dievča, ktoré prišlo len včera, jej strašne pripomínalo ju samu. Malá, nie viac ako 13 rokov, určite nevinná. Triasla sa od zimy a od strachu, netušila kde je. Dezorientovaná a vystrašená bola hodená medzi troch neukojených chlapov a potom ju už nevidela. Asi neprežila. Sakura nemala také šťastie a prežila. Dobre sa pamätala na svoj prvý deň v tomto väzení.

Zobudila sa na tvrdej posteli, na nočnom stolíku bola zapálená jedna sviečka, ktorá dohorievala. "Kde som?" Pýtala sa sama seba. Posadila sa. Začudovane si obzerala, čo má oblečené. Žiadna spodná bielizeň, len krátke biele negližé s čipkovaným vrchom. Pritiahla si kolená k sebe a snažila sa obzrieť si v tej tme aspoň kúsok izby. Bála sa vstať z postele. Bála sa, že sa pod posteľou nachádza strašidlo. Kde je Naruto a Sasuke aby jej pomohli? Aby ju zachránili? Je toto nejaký krutý žart? Dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpil záhadný tieň. "Kto si?" So zachrípnutým hláskom a so slzami v očiach sa spýtala tieňa. Mala strach. "Neboj sa." Povedal hlas, ktorý naháňal hrôzu. Muž sa vrhol na Sakuru a ani jej krik, ktorý sa jej dral z hrdla ho nezastavil v rozopínaní svojich čiernych nohavíc. Nik jej nepomohol. Darmo mohla škriabať, kopať, snažiť sa využiť svoje schopnosti, bezvýsledne. Bez chakry niet žiadnej sily. A Sakura bola vyčerpaná. Keď skončil, myslel si že je mŕtva. No Sakura nebola. Ruka jej mŕtvolne visela z postele, krv na posteľnej plachte čerstvo zapáchala, no Sakura mŕtva nebola. Jej telo mŕtve nebolo, no duša bola roztrieštená na milióny črepov.

Nevšimla si, že do miestnosti niekto vstúpil. Až keď ju muž, ktorého nenávidela zdvíhal za lakeť zo zeme, pochopila, že je tu ďalší zákazník, ktorý si vybral práve ju. Zhnusene sa dívala na zem a oči sa jej pri tom plnili slzami. Prečo práve ona takto skončila?

"Tu je to." Zašepkal Naruto potichu do vysielačky. Jeho tím tvoril Sasuke, Neji a Rock Lee. Ostatní boli rozmiestení v lese okolo čiernej rozpadnutej chajdy a čakali na rozkaz, kedy vtrhnúť dovnútra. Dvojposchodový strašidelný dom bol zvonku rozpadnutý, no vo vnútri slúžil na nekalé a nechutné praktiky, ktoré sa každému museli hnusiť. Naruto si odstrčil vysielačku od úst a zahľadel sa na svoj tím. "Najradšej by som tam vtrhol, zabil tých grázlov a zobral Sakuru." Nohou vyrýval do zeme dieru. Bol nervózny, tak ako všetci. Dokonca aj Sasuke. "To by bolo nerozumné. Počkáme do rána, aj tak sa už stmieva a ten sneh nám príliš nepomáha." Neji ako vždy uvažoval rozumne. Rock Lee len prikyvoval na Nejiho slová a Sasuke nečinne hľadel na dom. Naruto si opäť pripevnil vysielačku k ústam a zadal povel. "Počkáme do rána, utáborte sa, vyrazíme o šiestej. Ak by ste videli kohokoľvek vchádzať alebo vychádzať, zabite ho. To je rozkaz." Povedal a strhol si vysielačku. Naposledy venoval pohľad do zabedneného okna, pretože niečo mu vravelo, že práve tam, práve na tom mieste, je Sakura.

Ocitla sa v miestnosti, ktorú jej oči veľmi dobre poznali. "Ľahni si na posteľ a čakaj. Keď skončíš, tak tu zostaneš. Ráno máš ďalšieho. Neopováž sa odporovať, radím ti dobre. Je to vplyvný muž, ktorý dobre zaplatí, tak ma už neser a spolupracuj, ty ludra lacná." Zašepkal jej nebezpečne do ucha a jazykom jej prešiel po krku. "Nedotýkaj sa ma!" Skríkla a odtiahla sa od neho, no on ju bohužiaľ držal za ruku. "Presne toto robiť nemáš." Povedal naposledy a odišiel. Ocitla sa sama v izbe, kde sa to všetko začalo. Pozrela sa do zrkadla, ktoré tam bolo odjakživa. Cítila sa ako to zrkadlo, rozbito a akoby tu už bola večne. Videla svoj odraz. Ženská tvár s krásnymi zelenými očami, ružové pery, ktoré však špatili jazvy, monokel pod okom tiež nepridával na kráse. Ružové vlasy jej padali do očí, náročky jej ich nechávali dlhé, aby bolo ľahšie na nej "jazdiť" odzadu. Prežila si toho už toľko. Prešla si rukou po krku, na ktorom boli malé ranky a stopy po zuboch, stiahla si z ramena tričko aby sa pozrela na modriny, ktoré má od silných stiskov rúk. Bola vychudnutá, no stále príťažlivá. Ako sa nenávidela zato, že uniesli práve ju. Prečo ju? Započula kroky a celé jej telo sa myklo. Vedela, že keď neodporuje, je to ľahšie, menej bolestivé, no jej podstata jej to nedovolila. Nemohla sa brániť, nemala chakru, no musela to tomu mužovi aspoň čo najviac znepríjemniť, jedine tak dokázala žiť sama so sebou. Ľahla si na chrbát a čakala. Prekvapením bolo, keď do izby vstúpili dvaja chlapi namiesto jedného. Slzy sa jej začali kotúľať z očí. Pevne stisla posteľnú plachtu v dlani a keď sa jej nechutné ruky mužov dotkli, začala kričať a kopať.

Svitalo. Skupinka ninjov sa kradmo približovala k domu. Mali presne rozdelené úlohy. Zabiť každého okrem väzňov a otrokov. Narutov tím mal však špeciálnu úlohu, a to nájsť Sakuru.

Všetko šlo podľa plánu. Rozrazili dvere na starom dome a hneď v prvej miestnosti boli muži, ktorí už siahali po zbraniach, no rýchle reflexy nindžov im nedovolili sa ani len pohnúť. Naruto, Sasuke, Neji a Rock Lee zatiaľ čo sa ostatní starali o tých ničomníkov, prehľadávali izby. Našli rôzne dievčatá, ženy, o tie sa postarali Neji a Rock Lee. Zostávala posledná izba. Naruto so Sasukem sa na seba pozreli. "Ak nebude tu, tak..." Začal Sasuke a Naruto len prikývol. Otvorili dvere a tak vpustili dovnútra pásik svetla. Na posteli nik nebol, v rohoch miestnosti tiež nik. Jediná osoba, ktorá bola v miestnosti, sedela pred oknom a sledovala slnečné lúče, ako vychádzajú spoza hmly. Nevideli dobre na tú osobu, v rukách kunaie, pomalými krokmi sa približovali, nečujne.

Počula za sebou kroky. Prišiel po ňu. Zabije ju. Tých dvoch mužov doškriabala do krvi, nedovolila im nič. Zbili ju a odišli, nespokojní. Tešila sa ako ju prebodne kunaiom alebo umláti na smrť. Z pery jej tiekla krv, z rany na čele tiež. Krv mala dokonca aj vo vlasoch, za nechtami kožu mužov. "Sakura." Keď započula svoje meno, s myknutím sa otočila. 6 rokov ju nikto neoslovil menom, zabudla aké to je, počuť svoje meno. Keď uvidela dvoch mužov, mužov jej srdca, myslela že odpadne.

Keď na ňu pohliadli, neverili vlastným očiam. Je to ona. Sakura. Padli na kolená.

KOMENTÁRE A HVIEZDIČKY, ĎAKUJEM!
 

18 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Janča Janča | Web | 24. května 2013 v 21:09 | Reagovat

Páni! Naozaj dobrý námet na poviedku..........som zvedavá ako to celé dopadne :)

2 Cherry Cherry | E-mail | Web | 24. května 2013 v 21:29 | Reagovat

Wow!No já nemám slov!Naprosto úžasné..Sakra vžila jsem se do toho tak moc ,že se teď i třesu :D :-D

3 Blackie Blackie | 24. května 2013 v 21:44 | Reagovat

BOŽIE!

4 Aki Aki | Web | 24. května 2013 v 22:12 | Reagovat

Nemám slov dokonalosť rýchlo pokračko.

5 Michyseji Michyseji | Web | 24. května 2013 v 22:36 | Reagovat

pane bože a toto je čo ? podobnú poviedku som čítala ale toto bolo také ani neviem ako to mám nazvať :( smutbé dúfam , že sasuke a naruto už si na saky dajú lepší pozor :D

6 Mikeira Mikeira | 25. května 2013 v 6:41 | Reagovat

Chudáček Saky, moc se ti to povedlo. :-D  :-D Těším se na další díl..

7 Nika Nika | 25. května 2013 v 15:15 | Reagovat

No,konečne niečo new....

8 Katty Katty | 25. května 2013 v 19:00 | Reagovat

Bože můj bylo to naprosto dokonalé !! Vážně krásné doufám že co nejdříve přibude pokračování :))

9 Kata-chan Kata-chan | Web | 26. května 2013 v 9:46 | Reagovat

Líbilo se mi to :3 Byl to sice jen takový úvod, ale doufám, že pořádně se to rozjede v příští části. Ale čekání na povídku se vyplatilo ;3

10 ~Light ~Light | Web | 26. května 2013 v 10:19 | Reagovat

Heh :D Takú poviedku som mala ja, ale celkom dobre spracovaná :) U mňa sa to totiž volalo - " Sen každého z nás "

11 ~Light ~Light | Web | 26. května 2013 v 11:25 | Reagovat

To je v poriadku :) Ja som ten nápad vytvorila sama a nezobrala som to od nejakého filmu, či seriálu. Neboj sa, viem, že si to neukradla :)

12 Zina Zina | 26. května 2013 v 22:37 | Reagovat

Supeeeer perfektné sa teším na pokračko :-P

13 Kajká Kajká | 27. května 2013 v 19:18 | Reagovat

To bolo super :3 takéto scény milujem ! :3
Teším sa na pokračovanie :-)

14 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 6. června 2013 v 17:02 | Reagovat

OMG!! O_O To bolo nadherne!! Velmi sa mi tvoj napad paci ^^

15 zuzka-chan zuzka-chan | 20. září 2013 v 18:48 | Reagovat

wau :O ... je to nesmierne pekná a pekne napísaná poviedka ... námet sa mi nesmierne páči a ten názov .... je to perfektné samo o sebe ;-)  :-)

16 Sayuri Sayuri | Web | 6. června 2014 v 18:45 | Reagovat

Pěkný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.