Finnick & Annie (HUNGER GAMES)

22. března 2013 v 19:24 | Hope^^ |  Jednorazovky
Prepáčte za neaktivitu, ale ja za to vážne nemôžem! Viem že je už trápne sa stále vyhovárať na školu, ale naozaj je to zabijak. Avšak v stredu mi začínajú týždňové prázdniny tak uvidíme či ma kopne múza;)

Vlny rozbúreného mora sa dotýkali piesku zaliateho v mesačnom svite. Všade bolo ticho, ticho pred búrkou. Mračná na nebi sa zhromažďovali a marili mesačný svit. Jeden muž stál na skalách, ktoré začínali na brehu a končili v bezodnom mori. Stál hrdo, vzpriamene, čakajúc.
Vietor ho šľahal silno do tváre, biela košeľa mu viala okolo tela. Svetlé kučery neposedne tancovali v silnom vetre. Mužov pohľad sa zúžil, keď v diaľke zazrel svetlá lode. Prichádzajúcej lode.
Dážď padal kolmo, aby jeho dotyk na koži bolel čo najviac. Nebolo vidno viac ako na špičku vlastného nosa. Finnick, muž stojací na skalách sa však nevzdával. Zoskočil z trojmetrového výbežku a jeho topánky sa zaborili do mokrého piesku. Jeho stopy sa ťahali až po breh, ktorý zmáčala studená morská voda. Čakal loď, ktorá sa mu zatiaľ stratila z obzoru. Nervózne stál na daždi. Nemohol dovoliť zúfalstvu aby ho ovládlo. Jeho zorničky metali zo strany na stranu snažiac sa zachytiť nejaký pohyb, svetlo v bezodnej tme. Bezúspešne. Zaspomínal si na deň, kedy ju od neho odtrhli.
,,Nie!"" Kričal na mužov odetých v bielych uniformách aby prestali. Bol pripútaný rybárskou sieťou o drevený kôl v zemi. Díval sa ako ju ťahajú preč, ako jej šklbú vlasy, ako plače. Bol bezmocný. Snažil sa sieť roztrhať, dostať sa preč z tejto pasce, no márne. Keď odišli a on osamel, v hlave stále počul jej srdcervúci krik. Všetko je to jeho vina. Keby nepomohol dvanástke v hrách štvrť storočia, nič by sa nebolo stalo.
Finnickove umorené telo padlo na kolená do vlhkého mäkkého piesku. Slzy sa miešali s kvapkami vody, ktorá pršala z čierneho neba. Loď neprichádzala ani po nekonečne dlhej dobe. Búrka naopak naberala na sile a vietor, ktorý bral dych sa menil na monzún. Voda sa liala z neba a dopadala na nechránený zemský povrch. Vlny sa začali zväčšovať a naberať na sile. Pár ich zmietlo Finnickove telo, ktoré sa však ani nepohlo. So sklonenou hlavou a zatvorenými očami boril prsty do piesku a stískal ho v dlaniach. Čakal na ňu, veril jej, že sa sem dostane. Domov. Domov, kde jej srdce patrí len jemu. Nádej v ňom splanula v deň, keď už bolo pre neho všetko stratené.
Ako každý deň, sedel na pláži a plietol z chalúh siete. Sledoval morskú hladinu a obzor pred sebou. Srdce rozlámané na milión častí sa mu nedarilo zložiť. More vedľa neho vyplavilo náhrdelník. Mušle dúhových farieb spojené lankom. Dar, ktorý od neho dostala. Vtedy v ňom vzkypela nádej. Nádej, že sa jeho láska vráti domov.
Mraky sa začali rozostupovať. Čierna obloha sa začala meniť v jemne oranžovú, ružovú a skončila pri modrej. Oblaky sa vyparili, nezostala po nich ani stopa. More stíchlo a jemné vlny obmývali iba Finnickove kolená, ktorými stále, bez pohybu, kľačal v piesku. Loď, ktorú v noci videl akoby zmizla. Maják neďaleko pláže, na ktorej sa nachádzal, vydával signály. Finnick bol príliš zronený a zmučený nato, aby si ich všímal.
Kotva sa spustila z ošarpaného lodného trupu. Prerazila vodnú hladinu a dopadla na morské dno. Dve útle nohy sa dotkli dreveného móla. Dievčina, Annie, sa popozerala okolo seba. Búrku prečkali na mori, riskujúc potopenie. Annie sa nadýchla čerstvého morského vzduchu, ktorý sa jej hral s hnedými vlasmi. Očami ho hľadala. Neubránila sa smutnému pohľadu, keď ani po dlhej odmlke stále neprichádzal. Kráčala preč z doku.
Postavil sa, pričom mu pukli kosti. Plecia ovisnuté, pohľad sklenený, pery vysušené. Stopy po slzách zmyl dážď, no bolesť zo straty zostane navždy.´ Jej loď sa určite potopila, moja láska sa stratila v hlbinách mora,´ myslel na to najhoršie. Otočil sa chrbtom jeho druhému domovu, moru, a vystavil svoju triezvu tvár slnku ponechajúc oči zatvorené.
Annie stála pri skalách, kde sa spoznala s Finnickom. Oprela sa o čiernu horninu a rozplakala sa. Slzy zmáčali jej bronzovú tvár a hrdlo vydalo vzlyky. Vyzliekla si šatku, ktorú mala obtočenú okolo hlavy a nechala ju, nech ju vietor vezme do neba. Dívala sa na červenú šatku a spomínala.
Deň bol v polovici, na oblohe svietilo poludňajšie slnko. Utekala po zlatistej pláži a smiala sa. Červená šatka, ktorá zahaľovala jej pás, sa okolo nej krútila ako had. Užívala si vietor vo vlasoch, slnko na tvári a radosť z prichádzajúceho leta. Vietor zavial silnejšie a uzol, ktorým mala šatku pripevnenú k bokom sa odviazal a šatku začal unášať vietor do výšin. ,,Nie!" Skríklo mladé, štrnásťročné dievča a načiahlo sa po šatke. Márne. Vtedy jej pohľad k nebu zastrela čierna mocná silueta. Muž zoskočil zo skaly, polapil šatku a pristál rovno pred vyplašenou Annie. Podal jej ju a neodolateľne sa usmial. Len čo sa ich pohľady spojili v jedno, vedela, že sa zamilovala. Cítila motýlie krídla ako ju šteklia v žalúdku, ako sa jej roztriasli kolená a ruky, ako nemotorne dýcha. Prijala svoju šatku a pritisla si ju ku srdcu. ,,Som Finnick." Povedal jej záchranca a usmial sa. Úsmev opätovala a povedala: ,,Ja som Annie."
Šatka sa stratila za skalami a Annie sa zviezla po čiernej stene sutín na zem.
Akási dlhá vec mu zastrela výhľad na slnko. Červená dlhá šatka sa krútila vo vetre a vytvárala špirály. Červená šatka. Finnick roztvoril zalepené oči a vyskočil na skalu ako kedysi a lapil šatku. Keď ju mal bezpečne vo svojich rukách, priložil si ju k tvári. Bola hebká ako Annienina pokožka. Voňala ako Annie. Sladko marhuľovo. S nádejou vpísanou v srdci zoskočil a dopadol na rovné nohy. Obišiel skalu a pohľad, ktorý sa mu naskytol, rozbúchal jeho srdce, ktoré akoby znova ožilo. Pribehol k nej, objal ju okolo ramien a priložil si jej tvár ku svojej.
Keď pocítila jeho známy dotyk na svojich odhalených pleciach a jeho dych vo vlasoch, nemohla byť smutná. Slzy zmizli a smútok akoby ani nebol. Vrhla sa mu do náručia a šťastne sa spolu zvalili do piesku. Ich pery sa spojili v bozku, ktorý znamenal stret znovunadobudnutej lásky.

Za hviezdičky a komentáre budem vďačná :)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

V predchádzajúcej ankete ste odhlasovali, že by ste čítali aj iné poviedky ako Naruto, teraz si vyberte, aké by ste chceli naviac:

Škola Noci
Upírske denníky
Pád (anjelov)
Teen Wolf
Moje vlastné postavy
Hry o život

Komentáře

1 Cherry Cherry | Web | 22. března 2013 v 21:25 | Reagovat

Krásné.Trochu se mi tlačili slzy do očí :-D

2 Mikeira Mikeira | 23. března 2013 v 8:11 | Reagovat

Líbilo se, moc! :D Bylo to hezky procítěné ;-)...

3 CherryGDelia CherryGDelia | 23. března 2013 v 18:28 | Reagovat

Máš veľký talent :D

4 Kata-chan Kata-chan | Web | 25. března 2013 v 19:06 | Reagovat

Cute :33 Annie mám ráda, škoda že jim osud (Collinsová :D) nedopřál..
Hezky napsaná povídka, taková citovka bez děje a zajímavá změna po té perverzní náloži :D Díky za odchové čtení :3
Fannie rulez, ale pořád po tobě budu pochtívat Peeniss...:D

5 Yuu Yuu | Web | 15. dubna 2013 v 22:19 | Reagovat

Och... To bolo krásne... Tento párik mám naozaj rada... :3 Finnick je super postava... Zato Peetu neznášam (keď som čítala knihu, tak som tak trochu dúfala, že zomrie)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.