
Do izby vošiel Sasuke. Počula som ako zrýchlene dýcha. Prikrývka zašuchotala a on si ľahol naspäť ku mne. Bola som k nemu otočená chrbtom, jeho ruka ma objala za pás a pritiahla ku sebe. Keď mi začal šepkať slová do ucha mysliac si, že spím, striaslo ma. ,,Si len moja. Nikdy nebudeš patriť nikomu inému. Nikdy." Do rána som oči už viac nezatvorila.
Predsa len, nejako okolo štvrtej, som oči zažmúrila. Prebudila som sa na vôňu, ktorá sa vznášala ako opak po celej spálni. Posadila som sa a rozospato sa pozerala na otvorené dvere. Mala som výhľad priamo do kuchyne, kde som videla Sasukeho, už oblečeného a upraveného, ako chystá raňajky. Alebo obed?
Potichu, aby o mne nevedel, som sa zamkla v kúpeľni pripojenej k spálni. Pozrela som sa do zrkadla. Trochu opuchnuté oči a šialený výraz na mňa vykukli z tej vecičky. Povzdychla som si a vykonala rannú hygienu. Už oblečená, v tričku a legínach, som prišla do kuchyne. Bola som mĺkva. Nechcelo sa mi po včerajšku rozprávať. Mám sa ho opýtať, čo to malo znamenať?
,,Dobré ránko, láska." Sasuke ma pozdravil, vlepil mi pusu na líce a položil predo mňa tanier z cestovinami a kuracím mäsom v omáčke. Voňalo to perfektne. Posadila som sa za stôl a úsmevom mu poďakovala. Spoločne sme sa v tichu naobedovali. Áno, bol už obed, niečo po dvanástej. Sasuke ma svojím pohľadom stále sledoval. Nepozerala som sa na neho, sledovala som všetko iné. Prach na poličke. Poháre na dreze. Neumyté taniere na kuchynskej linke. Lístoček pripnutý magnetkou na chladničke. ,,Stalo sa niečo?" Sasukeho hlas ma vytrhol z pozorovania tentokrát kvetiny vo váze. Mykla som sa a konečne sa na neho pozrela. Vyzeral ako vždy, dokonale. ,,Nie, nič." Poviem pokojne a znova sa začnem špárať v cestovinách. Očakávam, že mi o Gaarovi povie. Mal by mi to povedať. Ja mu nepoviem nič. Aspoň uvidím, či nemá najmenší problém klamať mi. Mám na to celý víkend.
Mám tri hodiny so Sasukem. Ježiši.
Vyhrabala som sa z postele najväčšou rýchlosťou akou sa len dalo. Bude koniec novembra a vonku začína byť poriadna kosa. Obliekla som si preto rifle, sveter a kabát s čižmami. S vlasmi som sa nehrala, rýchlo som ich zaplietla do vrkoču a s Ino po boku sa vybrala do školy na spoločnú hodinu dejepisu. ,,Ako bolo u rodičov?" Opýtala sa ma Ino, keď sme sa náhlili po školských chodbách. ,,Čo?" O čom to rozpráva? ,,Veď si tam bola na víkend." Neujde mi jej podozrivý pohľad. Bože, ozaj! Moja výhovorka. ,,Jaj, áno, bolo to fajn vidieť znova mamu a pozerať v telke futbal s otcom." Chcela som začať rozprávať o tom ako som s mamou varila obed. Ino ma rýchlo stopla. Vyzerala, že mi uverila. Našťastie.
Deň sa vyvíjal celkom dobre, až po piatu hodinu so Sasukem. Sedela som na mieste a čmárala si do zošita. Celú hodinu som sa na neho ani nepozrela aj keď jeho pohľad som na sebe cítila. So zazvonením prišlo aj moje oslobodenie. Z triedy som sa rozbehla ako prvá, nebudem riskovať znova to, že by som s ním zostala sama. Už iba matika a dve hodiny krúžku so Sasukem. Celý deň ma trápil Gaara. Nevidela som ho nikde v škole. Čo mu je?
Zožierala som sa výčitkami, že je to všetko len kvôli mne, keď som ho uvidela sedieť v jedálni. Rýchlo som sa k nemu prihnala a sadla si vedľa neho. ,,Gaara, prepáč! Nevedela som, že ťa udrie." Prekvapeným pohľadom okoreneným monoklom sa na mňa pozrel. Zahryzla som si do pery. Prečo ho preboha zbil? ,,Je trošku výbušnejší, že?" Zasmial sa Gaara, no bol to chabý pokus o vtip. ,,Povedz mi, čo sa stalo." Bola som ako na ihlách. ,,On ti to nepovedal?" Slovíčko "on" Povedal s ohromnou nechuťou. Zakrútila som hlavou. "Sledoval som vás až k jeho bytu. Chcel som sa mu osobne ospravedlniť. Tak som zazvonil a otvoril mi. Bez slov ma za tričko vtiahol do bytu. Sakura, vyzeral ako blázon. Keď som sa mu ospravedlňoval a všetko, jednu mi uvalil a vyhrážal sa mi, že ak sa na teba ešte jedenkrát pozriem, schytám to. Nebojím sa ho, veď preto tu aj s tebou sedím. Musíš to vedieť. On nie je v pohode, Sakura. Vyzeral ako blázon a ja sa bojím, že ti ublíži." Neveriacky som sa pozerala na Gaaru. Bol by toho Sasuke schopný? Je možné, že na mňa je milý a pozorný a inak je to výbušný blázon, ktorý má rád násilie? ,,Pôsobil na mňa ako schyzofrenik." Povedal napokon Gaara a odišiel od nášho spoločného stola. Zostala som tam sedieť a rozmýšľala. Možno má Gaara pravdu. Čo keď je Sasuke schyzofrenik? Rýchlo som vyšla z jedálne a ponáhľala sa do knižnice. Na Saukeho krúžok som sa vykašľala.


Pane jo! Zajímavě se to vyvíjí, no těším se jak to bude pokračovat!