Najprv to bolo napísane v on/ona osobe ale dala som tam pre vás Sasukeho a Sakuru, tak si to užite:)
,,Zabijem sa!" Kričala potichu do jeho ucha a pevne sa ho držala okolo krku. Ruky mal položené na jej bokoch a udržoval s ňou rovnováhu. Bez neho by už bola rozplesknutá na zemi. Pozrel sa jej do zelených očí a usmial sa tak, ako to vedel len keď bol s ňou. Ona sa pri pohľade na jeho zdvihnuté kútiky úst upokojila a snažila sa stáť rovno. V naostrených korčuliach to však nebolo jednoduché. Aspoň nie pre ňu. On, ako to skúsený korčuliar, mal iný názor. ,,Budem ťa držať za ruku a ty sa budeš pomaly posúvať za mnou dobre?" Mal vľúdny, milý hlas. Ona zasa v očiach skrývala strach, no kvôli nemu, kvôli jej vysnívanému princovi by spravila všetko. Nasadila odhodlaný výraz a keď už bol od nej dostatočne ďaleko na dĺžku ich spojených rúk, pohla sa a spravila jeden krok vpred. Predpokladal niekto, že by sa to skončilo nejako inak ako pádom? Skončila na ľade, ani jeho šikovné ruky ju nedokázali zachytiť. Ešteže dopadla na ruky a nie na nos ako tomu bolo keď bola dieťa. ,,Si v poriadku?" Postavil ju na nohy a snažil sa jej oprášiť pozostatky ľadu z kabátu. ,,Poďme domov." Povedala Sakura zúfalo a pritom nekonečne roztomilo a oprela si hlavu o jeho statné rameno. Povzdychol si, no usmial sa. Spolu odišli z ľadovej plochy, navzájom si pomohli vyzuť korčule a spolu, ruka v ruke, ich obrysy zmizli v snehových vločkách padajúcich na zem.
Aký bol ježiško ľudia?:)


Mohla by si písať dalej
Bez takych strasnych a dlhych prestávok? Lebo ma to baví čítať tak pls. píš..