Milostný trojuholník 9. diel

4. srpna 2012 v 20:56 | Hope^^ |  Milostny trojuholnik
Konečne, že?:D Nie je to nič extra, skôr narýchlo spatlaný príbeh o ničom ale...je to asi predposledný diel, takže si ho užite:) 16. augusta odchádzam konečne k moru! (MALORKAAAAAAAAAAAAAAAAAA!) Tak dovtedy, možno ak by sa našla nejaká múza, mohla by som zošmotliť nejakú jednorázovečku:) Teraz, ENJOY!


Noc ubehla rýchlo, rýchlejšie ako som čakala. Ráno sme odchádzali z hotela, na oblohe boli ešte len prvé náznaky lúčov Slnka. Naruto šiel čo najďalej odo mňa, no letmo som sledovala ako sa na mňa neustále díva. Bol to taký neprítomný, zamyslený pohľad. U Naruto dosť nezvyčajné, myslieť na niečo. Cesta bola naozaj dlhá a k obedu sa nad nami uzavreli veľké čierne búrkové mraky. Začal fúkať silný mrazivý vietor a Kakashi rozkázal postaviť rýchlo stany. Pršať však začalo skôr ako sme čakali a všetci sme do nitky premokli. K môjmu šťastiu sa ešte aj pridalo, že mi nešiel postaviť stan. Tá malá mrcha stále padala a padala. Bola som absolútne premočená, cítila som studené a ostré kvapky ako sa mi dostávajú až do morku kostí. Nevedela som, či sa mi po tvári kotúľajú slzy zúfalstva alebo sú tu len kvapky dažďa, keď sa ma niekto dotkol ramena. Vystrašene som sa obzrela a zadívala sa na Narutovu tvár. ,,Poď so mnou. Budeš v mojom stane." Snažil sa prehlušiť silný hrom nad nami. Rozumela som mu avšak každé slovo a prikývla. Chytil ma za ruku. Mal ju príjemnú, teplú. Musel byť už v stane a usušiť sa. Kvôli mne znova vyšiel na tento dážď a zmokol. Srdce mi búšilo do rytmu úderov hromov, ktoré boli stále častejšie a silnejšie. Neznášam búrky. Posadila som sa v stane na deku a snažila sa nejako zohriať. Zuby mi drkotali a celé telo sa mi triaslo. Naruto si sadol vedľa mňa a z ruksaka vybral svoju oranžovú mikinu. ,,Musíš sa vyzliecť. Nebudem sa pozerať." Podal mi mikinu a otočil sa. Začala som sa vyzliekať, s červeňou na lícach som si dávala dole premočené tričko aj legíny. Obliekla som sa do Narutovej voňavej mikiny a zapla ju až po krk. Keď počul zips, otočil sa a druhou dekou ma zakryl. Bol neskutočné starostlivý a milý. Ľahli sme si vedľa seba do spacákov. Boli sme otočení k sebe tvárami. ,,Dobrú noc, Sakura-chan." Mal teplý dych. Rozmrznuto som sa usmiala a zavrela oči. Bola som unavená. Hneď ako som zavrela oči, som zaspala. No otravné zimomriavky z dažďa ma prenasledovali aj do ríše snov.
,,Sakura! Sakura vstávaj, no tak otvor oči!" Niekto na mňa kričal, no moje uši ho počuli iba matne. Chcela som otvoriť oči, pozrieť sa, kto to tak splašene volá moje meno. No bola som akoby v inom tele. Nič ma neposlúchalo. Chcela som otvoriť oči, nešlo to. Chcela som zdvihnúť ruku, neposlúchla ma. Začala som panikáriť. ,,Urobte niečo!" Počula som ako ten rozčúlený, no hlavne zúfalý hlas kričí. Niekto ma chytil za ruku. Ten dotyk mi bol známy, no môj ochromený mozog ho nevedel zaradiť. Bolo pekné cítiť, že sa o vás niekto stará, zaujíma. Pocit, že ma niekto drží za ruku bol krásny a naplňujúci. Zvykla som si naň. No v okamihu, keď zmizol, akoby zmizla aj moja nádej. Panika ma prepadla úplne a svoje srdce som počula biť splašene, pojašene, bilo ako hodiny odbíjajúce polnoc. A potom nič.
Znova som počula svoje srdce. Bum. Bum. Bum. Bum. Nechcelo prestať. Až po pre mňa dlhej chvíli prestalo biť úplne. Čakala som príchod tak dobre známej paniky. Avšak nič neprichádzalo, cítila som sa prázdna. Skúsiť otvoriť oči mi prišlo zbytočné. Nikto nedržal moju ruku, nikto sa ku mne neprihováral. Bola som sama. Znova. Až na to, že som nevedela kde som, čo som, a čo sa mi stalo som si veľmi dobre pamätala čo sa mi dialo v minulosti. Všetky spomienky, dobré aj zlé, sa mi teraz začali vynárať pred očami. Chcela som ich zastaviť, obraz, ktorý sa mi vynoril pred očami ma bolel. Bolel moje srdce, ktoré som si myslela, že už zomrelo, odišlo a nebude nič cítiť. Jeho odchod. Jeho hnusné slová, ktoré mi povedal. To ako ma uniesol, ako sme sa toľkokrát milovali. A potom ON. Ten, ktorého obraz vyvolal v mojom srdci eufóriu. Obraz toho, ktorý ma teraz držal za ruku. Otvorila som oči a sledovala nástenné hodiny pred sebou. Pomýlenie môjho mozgu, že to otravné bum, bum je moje srdce mi prišlo smiešne. To len hodiny odbíjali polnoc. Teraz bolo desať minút po polnoci. On, sedel na nepohodlnej rozkladacej stoličke a držal ma za ruku. Hlavu mal zaklonenú a potichu chrápal. Usmiala som sa. Netušila som, čo sa mi stalo, že ležím v nemocnici. To že som tu, som usúdila z bielych stien, bielej postele a bieleho trička čo mám na sebe. A z tej ihly čo som mala pichnutú v žile. Stisk na mojej ruke zosilnel. Pohľad som presunula na Naruta ako sa pomrvil a zasmrkal. Obrátil hlavu smerom ku mne, no oči mal stále zatvorené. Položila som si hlavu na vankúš a sledovala ho ako spí. Vyzeral ako dieťa, tak nevinne. Nevyzeral vôbec ako ninja, ako budúci Hokage. Stiskla som mu ruku a dúfala, že sa nezobudí. Chcela som aby sa vyspal. Avšak jeho modré oči sa otvorili a zadívali do mojich zelených. Hneď ako pár krát zažmurkal doslova vystrelil zo stoličky a postavil sa. Prehrabol si vlasy a úľavne si vydýchol. Posadila som sa na posteli a žiadavo sa na neho pozrela. Pochopil a objal ma. Objal ma akoby to bolo naposledy. Hladil ma po chrbte, po vlasoch a nakoniec ma pobozkal. ,,Takto ma už nikdy nevystraš. Bál som sa o teba. Veľmi." A znovu ma pobozkal. Bozkávali sme sa, držal ma za krk, ja som sa snažila od šťastia neroztopiť. Keď prestal, oprel svoje čelo o moje a dýchali sme spolu rovnaký vzduch v centimetrovej blízkosti. Dýchali sme si do tváre a dívali sa priamo do očí. ,,Čo sa stalo?" Vypadlo zo mňa nakoniec. Oddialil sa odo mňa a znovu ma chytil, tentokrát za obidve ruky. ,,V noci, vtedy, keď si tak zmokla, si sa začala zničohonič triasť. Mala si horúčku, nemohli sme ťa prebrať. Trepal som s tebou, a keď si prestala dýchať tak...myslel som, že som ťa navždy stratil, Sakura. Kakashi ťa rýchlo zobral do najbližšej nemocnice, premiestnili sme sa. Ja..bol som zničený, keď ťa brali na sálu. Vraj si mala zápal pľúc čo sa rozšíril. Spala si 5 dní! Vlastne, bola si v kóme. 5 dní som sa od teba nepohol. A teraz, konečne si tu, so mnou. Premýšľal som. Správal som sa v ten deň, tvojich narodenín ako to najväčšie, najsprostejšie, najzkazenejšie hovädo na svete. A je mi to ľúto, Sak. Chcem ťa a chcem ťa mať navždy. Je len na tebe, či chceš mňa...alebo Sasukeho." Dívala som sa na neho po celý čas, čo rozprával. Keď sa začal ospravedlňovať, do oči sa mi tisli slzy. ,,Naruto...sám vieš predsa koho chcem. Sasuke bol...detská láska. Iba ukázal, aký v skutočnosti je. Chcem teba, Naruto. Vždy som chcela iba teba." Ten úsmev, ten krásny úsmev aký sa mu objavil na tvári si budem pamätať do smrti. Skočil na mňa a pobozkal ma. Pritlačil ma na posteľ a bozkával, kým nám vydržal dych. Pomaly začal rukou zachádzať za krátke biele tričko čo som mala na sebe. Cez bozk som sa usmiala. Vyzliekol mi ho a sám sebe dal dole mikinu aj s tričkom. Ihneď sa však ku mne vrátil a bozkával ma na krk. Výskala som ho vo vlasoch a šepkala mu do ucha ako ho ľúbim. Bozkami prešiel cez môj dekolt, krk, bradu až k perám. Tiež mi povedal, že ma ľúbi a ja som konečne pocítila tie pravé motýliky v brušku. Konečne som zacítila, ako chutí pravá láska.
Pomilovali sme sa v nemocničnej izbe. Najkrajšie milovanie v mojom živote. A to len vďaka Narutovi. Keď sme odchádzali ja, Naruto, Sai a Kakashi z nemocnice späť do Konohy, mala som zlý pocit. No, keď ma Naruto objal okolo pliec a šepkal mi do ucha slová plné lásky, pocit zmizol, bol zatlačený do úzadia pocitom lásky k Narutovi. Išli sme pomalým tempom, aby som sa moc neunavila. Otravovalo ma, že sa o mňa všetci tak prehnane starajú. Nie som predsa malá. A keď Kakashi v polke cesty navrhol pauzu, bola to poslední kvapka v pohári mojej trpezlivosti. Nazúrene som odišla, stratila sa medzi stromami v lese, cez ktorý sme šli. Počula som Naruta ako na mňa volá. Pocit menejcennosti, zbytočnosti sa dostavil. Posadila som sa na breh rieky, čo tu pretekala. Nebola to vlastne ani rieka, skôr väčší potôčik. Vyzula som si topánky a namočila nohy do príjemnej studenej vody. Rukami som sa oprela o breh a dívala sa na modré nebo. Mala som v pláne sedieť tu len chvíľočku, aby si Kakashi užil "svoju" pauzu. Už som vstávala, keď ma doslova zamrazil hlas, ktorý sa ozval za mnou. ,,Ahoj, Sakura." Už nikdy v živote som ten hlas nechcela počuť. Postavila som sa a otočila sa mu čelom. Stál tam, opretý o strom sa na mňa díval rentgenovým pohľadom. ,,Čo chceš?" Povedala som s predstieraným pokojom. ,,Teba, predsa." Ani som sa nenazdala a stál pri mne a držal ma za pás. Chcel priložiť svoje pery na moje, no kopla som ho medzi nohy kolenom a rýchlo bežala preč. Stihla som si ešte vziať topánky. Zadýchane som dobehla k Narutovi a skočila mu do náručia. ,,Prečo si bosá?" Čudoval sa. Keď som sa upokojila a vydýchala, vysvetlila som mu, že som bola pri rieke. O Sasukem som mlčala. Obula som sa a vyrazili sme naspäť na cestu do Konohy. Všetkých som poháňala, musela som byť na nevydržanie. Nechcela som aby sme prespávali v lese. Bála som sa Sasukeho návštevy. ,,Sakura, čo je s tebou?" Naruto ma chytil za ruku a potiahol viac dozadu, ďalej od Saia a Kakashiho. ,,Nič, čo by malo byť?" Nervózne som sa usmiala a pobozkala ho na líce. ,,Si nervózna. Viac ako obvykle." Zato si vyslúžil veľmi výhražný pohľad. Iba si povzdychol. Bola som šťastím bez seba, keď sme do Konohy dorazili so západom slnka. Chcela som ísť do svojho bytu, bola som ešte unavená, no zastavili ma Narutove slová. ,,Nechceš....nechcela by si prespať u mňa?" Neušiel mi prefíkaný Kakashiho pohľad. ,,Rada." Povedala som a skočila Narutovi na chrbát. ,,Ale odnesieš ma." Zasmial sa a rozbehol sa so mnou naprieč Konohou, do svojho malého, neuprataného bytu.
Jeho byt bol..maličký. Tri miestnosti, kuchyňa spojená s obývačkou, spálňa a kúpeľňa. ,,Um, dám si sprchu a spravím niečo jesť dobre?" Povedal a dal mi rýchlu pusu na pery. Potom šprintom ušiel do kúpeľne. ,,Dobre." Povedala som si skôr sama pre seba. Išla som radšej skontrolovať chladničku, či tam niečo vôbec je. Bol tam akurát starý jogurt a jeden ramen. Zasmiala som sa nad tým, ako by sme sa dvaja mohli najesť z jedného ramenu a posadila sa na malý gauč v strede miestnosti. Naruto mal výhľad na celú Konohu. ,,Toto sa robí, Sakura?" Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Čo tu preboha robí? Postavila som sa a pozrela sa na neho. ,,Prečo ma nenecháš na pokoji?"
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kata-chan Kata-chan | Web | 5. srpna 2012 v 0:12 | Reagovat

Předposlední díl? Tak to bude asi rychle useknuté n.n
Ale opravdu moc hezké, konečně jsem viděla Sasukeho, aspoň trochu :D Dalšího dílu se nemůžu dočkat...notáák, jsou prázdninýý n.n SasuSaku!!!! :DD x3

2 ~Hellequinassasin ~Hellequinassasin | 5. srpna 2012 v 11:14 | Reagovat

Mno, takže ... okamžite mi povedzte, že to tak nie je, že sa Sakura nevyspala s Narutom, prosím !! Nom... ale čo už, ale i tak ! T_T
mno, som zvedavá, ako sa to skončí

3 siruka siruka | 6. srpna 2012 v 13:45 | Reagovat

no  ty  vole  tak  to  je drsny  jsem  fakt  zvedava  jak  to  dopadne :-D  8-)

4 Naruta-chan Naruta-chan | Web | 7. srpna 2012 v 1:14 | Reagovat

wohou! :-D skvelý diel :-D a uži si to inak na Malorke :-D a teším sa na ďalší - dúfam, že nie posledný - diel :-D

5 Mizuki Mizuki | Web | 7. srpna 2012 v 2:31 | Reagovat

totálne bombastický diel :-D ani mi nevadí že sa Sak vyspala s Narutom :-D a kedy sa stal Sasuke stalkerom? :-D desne sa teším na ten vraj posledný diel :-D a uži si to na tej Malorke :-D

6 Mikeira Mikeira | 7. srpna 2012 v 12:56 | Reagovat

Hezké :-)

7 Katty Katty | 7. srpna 2012 v 18:27 | Reagovat

Parádní ;))

8 Shizue Asahi Shizue Asahi | Web | 10. srpna 2012 v 22:44 | Reagovat

more Sasukáč jeden!nech je už být!Ikdyž se více hodí Sak k Sasánovy :p ALe nARUTO JE nARUTO!!!moc se téším na pokráčkoo

9 naruchan naruchan | 23. srpna 2012 v 21:02 | Reagovat

jéj to je pekné :-D už sa moc teším na pokračovanie :-)

10 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 23. srpna 2012 v 21:19 | Reagovat

-.-" -.-" Pre sssukeho mam jedine slovo: Sasuke bud vypadni sakure zo zivota a nekaz jej ho, alebo jej daj zivot, ktory si fakt zasluzi! (no tak vetu, noooo to je toho xD) a ak toto je uz predposledny diel tak to vidim tak ze skonci s narutom pretoze si neviem predstavit ze by si do jedneho dielu napchala dalsiu dramu a prevrat o 180 stupnov :D jednoducho nie :D samozrejme tam chcem mat niekde sasukeho, ale neviem si predstavit, ze by este tu s nim sa dala do kopy... :D no nechavam to na teba a tesim sa na dalsi diel :D posledny :D

11 Air Air | 25. srpna 2012 v 22:41 | Reagovat

Super tešim na pokračko xD :-)  :-)  :-)

12 JAJA56 JAJA56 | 23. září 2012 v 20:08 | Reagovat

náádherný :-D  ale takhle to ukončit.Hrozně se těším na pokráčko

13 pepo555 pepo555 | 14. února 2013 v 17:30 | Reagovat

kedy bude dalsi diel

14 itasaku15 itasaku15 | Web | 28. února 2013 v 6:53 | Reagovat

Krásny diel už aby tu bolo pokračko.

15 mia mia | 2. dubna 2013 v 19:50 | Reagovat

bude aj pokračovanie? ... nech je čím skor!!! :-?

16 narusaku narusaku | 2. dubna 2013 v 19:51 | Reagovat

pokračovanie! ... my chceme pokračovanie ... my chceme pokračovanie ... mys chceme pokračovanie! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.