Milostný trojuholník 8.diel

7. července 2012 v 19:36 | Hope^^ |  Milostny trojuholnik
Slávnostné fanfáry, poprosím. Táto poviedka sa mi akosi zapáčila a prirástla mi k srdcu, takže som pevne rozhodnutá sa jej naplno venovať. ZOMSU (Zakázané ovocie...), no tam neviem ako pokračovať. Určite niečo napíšem, ale buď bude toho málo alebo to bude nudné a oničom tak uvidím. Som rozhodnutá teraz riešiť trojuholník a jednorázovky. Už na jednej aj pracujem. Teraz si užite ďalší dieľ. Enjoy!:)


V noci bola búrka. Z neba sa dážď lial ako z mojich očí slzy. Nevedela som ich zastaviť. Vietor prenikajúci z okna, cez ktoré odišiel Sasuke mi prečesával vlasy svojimi studenými prstami a tiene bleskov vytvárali na stenách mojej izby strašidelné pazúry. Nevšímala som si nič okrem svojho zúfalstva. Natiahla som sa cez stoličku k nočnému stolíku a zovrela v dlani mobil. Vyťukala som číslo a priložila si ho k uchu. Dúfala som, že sa mi nebude triasť hlas. Po piatom pípnutí sa konečne ozval hlas. ,,Halo?" Ospalému Ininmu hlasu som sa potešila. ,,I-ino?" Do kelu! Triasol sa mi hlas. ,,Kto je to?....Sak, si to ty?" Už nebola taká ospalá, skôr znela rozospato. ,,Pr-prídeš?" Posledná hláska slova zanikla v mojom vzlyku. Asi všetko pochopila. ,,Som na ceste. A nerev!" Milujem ju zato, aká dokáže byť, keď chce. Zložím telefón a hodím ho na posteľ. Roztrasene sa postavím a sprevádzaná hromom vonku sa došuchcem do obývačky. Posadím sa na "osudný" gauč a čakám na Ino. Najradšej by som sa vyplakala v Narutovom náručí, no ten ma asi dokonca života nebude chcieť vidieť.
Z polospánku ma preberie zvonček. Rýchlo sa postavím, čo má za následok zakrútenie hlavy. Dotýkam sa stien, keď kráčam. Nepotrebujem spadnúť a cítiť inú bolesť okrem te,j čo sužuje moje srdce. Keď otvorím dvere, vidím Ino, celú premočenú, nenamaľovanú, len v teplákoch a tričku. Vojde do bytu a s nadávkami sa presúva do obývačky. A ja sa poberám za ňou. Posadím sa, tento krát nie na gauč, ale na zem. Opieram sa o knižnicu plnú zaprášených kníh a sledujem Ino. Snaží sa vysušiť si vlasy pomocou deky. Z jej tela kvapká voda. Keby sa mi z očí znovu nespustia slzy, asi by si ani nevšimla, že som v miestnosti. Rýchlo si sadne ku mne a objíme ma. A ja jej znovu vyrozprávam všetko, čo sužuje moje doráňané, zjazvené srdce.
Kým som jej dokázala bez väčších prerušení vyrozprávať obsah celého dňa, hodinky odbili tri hodiny ráno. ,,Načo, povedz mi jeden dobrý dôvod, načo si mu to hovorila? Vieš ako sa to mohlo skončiť, keby mu to nepovieš? Ja ti poviem ako by sa to mohlo skončiť! V jeho byte, vzdychala by si jeho meno a on by mal od teba škrabance na chrbte! Ale niee, niee ty sa radšej zahráš na statočné srdce (ano ten film:DDDD) a povieš mu to. Povedz mi pravdu Sak, naozaj si si myslela, že Sasuke...by mohol cítiť niečo viac?" S uslzenými očami som sa zadívala na svoju najlepšiu kamarátku. Vtedy som pochopila, akú obrovskú chybu som spravila. Bola som síce úprimná, no absolútne naivná. ,,Vtedy...myslela som si, že by mohol niečo cítiť. Ale teraz viem, že je to obyčajný hnusný bastard!" Zotrela som si slzy z tváre a postavila sa. Ino ma napodobnila. Spolu sme išli do mojej izby a zvalili sa na posteľ. Okamžite sme zaspali. Túžila som vymazať dnešný deň zo spomienok. Ale jednu vec som pochopila. Nemôžem nechať Naruta odísť z môjho života.

Prebudilo ma hlasné a hlavne otravné zvonenie zvončeka na vchodových dverách môjho bytu. Rozvalená som ležala na posteli, cítila som Inine nohy na mojom chrbte a nevedela som sa postaviť. Nechcela som svoju spriaznenú dušu zobudiť, a tak som čo najjemnejšie odsunula jej chrápajúcu hlavu nabok od svojho krku a postavila sa. Ponocovanie sa na mne prejavilo kruhmi pod očami a bolesťou chrbta. S nadávaním som kráčala dolu schodmi, dávala som si dobre načas. Keď som konečne otvorila dvere, dotyčný na mňa nepekne zazeral. ,,Tsunade ťa chce vidieť. A príď aj s Narutom. Má pre vás misiu. Nemám čas ho ísť zobudiť, takže to je na tebe." Nepríjemný poslíček zmizol hneď ako mi to povedal. Prepadol ma pocit úzkosti, strachu a zúfalstva. Všetko zmiešané do jedného. Čo teraz? Nevydržím s ním na jednej misii. Určite bude nahnevaný. No zároveň to je dobrý spôsob ako sa s ním zblížiť. Nenávidím svoju nerozhodnosť.
Keď sa Ino prebudila povedala som jej o misii. Žiarila ako vianočný stromček. Hneď začala vymýšľať plán, akoby som Naruta odprosila o odpustenie a bla bla bla. Ja som sa zatiaľ chystala. V malom ruksaku som už mala prichystané všelijaké veci, a keď som bola v kúpeľni a dolaďovala posledné detaily, uvidela som Ino ako sa mi v ňom hrabe. ,,Čo to robíš?" Opýtala som sa jej, pričom som si prečesávala vlasy kefou. ,,Niiiič." Zatiahla "nenápadne" a otočila sa ku mne tvárou. Prevrátila som očami a pozrela sa do ruksaku. ,,Ino...." Začala som výhražne. ,,ČO? Noci v stane alebo v nejakom hoteli na konci sveta budú osamelé a chladné, toto krásne čierne sexy prádlo sa ti môže hodiť, keď sa budeš snažiť odprosiť Naruta. A teraz už ťahaj za ním a nezabudni na náš plán!" Je možné, že ma vyháňa z môjho vlastného bytu? Nemala som čas to prádlo vytiahnuť, tak som si ho zobrala. Pomalým krokom som sa prechádzala Konohou, k Narutovmu bytu. Keď už som stála pred notoricky známymi dverami, srdce mi bilo kdesi v krku. Zaklopala som raz, druhý raz a stále nič. Čo keď ma sleduje z okna a preto neotvára? Super, začínam byť paranoidná. Zavrela som oči a rukou buchla do dverí , čo mi sily stačili. Avšak moja ruka nenarazila na drevenú konštrukciu dverí, ale na Narutove brušné svaly. Stál v dverách iba v pyžamových nohaviciach a žmolil si oči. Vyzeral absolútne chutne. Keď sa ako tak prebral, zadíval sa na mňa a rozostrený pohľad sa mu zmenil na nahnevaný. To, že môj úder ani nepocítil ma teraz nezaujímalo. Chystal sa zavrieť dvere a moje šance na uzmierenie a vykonanie Ininho plánu sa rozplýnali. Spravila som prvý zúfalý čin, ktorý mi napadol. Skočila som mu okolo krku a odmietala ho pustiť. Cúvol so mnou do bytu a zabuchol dvere. Svoje mužné dlane položil na môj driek a z úst mu vyšiel povzdych. Začala som nezmyselne blabotať. ,,Prepáč, prepáč, prepáč! Som krava, koza, mrcha, štetka, šľapka a ja neviem čo ešte. Prosím, prepáč mi to Naruto. Ja...ja ťa.." Nenechal ma dohovoriť a konečne stopol môj pokus o odpustenie. Odtrhol ma od seba, no stále nechával svoje ruky na mojom páse. ,,Nehovor to Sakura. Nehovor to, ak to nemyslíš vážne." Chcela som namietať. No pochopila som, že má možno pravdu. Milujem ho? Som do neho zamilovaná, avšak či je to láska neviem ani ja sama. No jeho smutné oči by ma dokázali presvedčiť, že ho milujem. ,,Hneváš sa?" Poviem čo najviac smutným hlasom a upriem naňho ten najnajnajnajsmutnejší pohľad, aký moje pistáciové oči dokážu vykúzliť. Naruto len prevráti očami a snaží sa na mňa nedívať. ,,Prečo si prišla?" Stále sa snaží vyhnúť môjmu pohľadu. ,,Máme misiu. Máme sa staviť u Tsunade." Doslova sa mu rozžiarili oči. Misiu sme nemali už dobre dlho. ,,Fajn, pripravím sa, um, počkaj ma zatiaľ vonku." Otvorí dvere a vyhodí ma von. Keď mi ich zavrie pred nosom cítim, že sme spravili nejaký pokrok. Maličký, ale spravili.
Z návštevy u Tsunade sa stala dvojhodinová prednáška na tému misia v zemi Slnka. Hokage nás zoznamovala s detailmi a ostatnými informáciami. Naruto stál v pozore počas celej "prednášky", ani raz sa na mňa nepozrel. Sai sedel na okennom ráme a čarbal si v svojom notese a Kakashi sa opieral o dvere a robil sa, že počúva. Ja som stála pri stole a prikyvovala na všetko, čo Tsunade hovorila. Bola som unudená. Keď nás konečne Hokage pustila so slovami ,,veľa šťastia", kráčali sme pred bránu. Mala pravdu. Šťastie budem určite potrebovať. Misia v zemi Slnka bola jednoduchá, no dlhá. Dva týždne skúmania nového územia pre Listovú, nudnejšia misia ani neexistuje. Pri súmraku sme dorazili do Vodnej a tam sme si aj objednali hotel. Na Vodnú nemám dobré spomienky. Uniesol ma tu Sasuke. Budem si musieť dávať dobrý pozor, som pevne rozhodnutá mu už nikdy nepodľahnúť. Budem ako on. Chladná a nemilosrdná. Hodila som ruksak na posteľ vo svojej izbe, v ktorej som bola sama a rozmýšľala nad tým ako zaujať Naruta. Rozprávať sa nechce, na mojom vtipe počas cesty sa ani nepousmial. Stále len čumí do zeme a vyzerá ako kôpka nešťastia. Ino mi radila iba jedinú vec. Zviesť ho. Pri tej myšlienke sa začervenám. Akoby som ho ja mohla zviesť? Pohľad mi zavadí o čierne spodné prádlo na dne ruksaka. Prevrátim oči. Zúfala situácia si vyžaduje zúfale činy.
Vzala som do ruky uterák a vošla do spŕch na konci spoločnej chodby. Zamkla som dvere. Nebudem predsa riskovať, aby mi sem vbehol Sai či Kakashi. Naruto...by aj mohol, ale už mám vymyslený iný plán. Prádlo som nechala v izbe. Ešte určite budeme prespávať v nejakom hoteli, nechám si ho na neskôr. Osprchovala som sa, umyla som si aj vlasy a svoje telo som zabalila do krátkeho, bieleho uteráka. Dala som si záležať aby som čo najviac voňala. Ešte som si vyčistila zuby. Nechcem sa s Narutom vyspať, ešte nie. Chcem len, aby vedel čoho som kvôli nemu schopná. On veľmi dobre vie, že toto by som nikdy nespravila. Zhlboka sa nadýchnem a vkročím na prázdnu chodbu. Naruto má izbu úplne na konci chodby. Pomaly, aby mi nespadol uterák, kráčam ku dverám. Za sebou zanechávam mokré stopy, z vlasov mi kvapká voda, líca mám červené a nohy sa mi trasú. Keď už stojím pred dverami, prehodím si vlasy dozadu, aby mi...no aby mal lepší výhľad a uterák trochu posuniem nižšie. Zaklopem a čakám. Vymyslela som celkom uveriteľnú výhovorku, prečo stojím pred Narutovou izbou len v uteráku. ,,Ďalej." Ozve sa tlmene z izby. ,,Sakura, toto sa ti vypomstí." Poviem si sama pre seba a otvorím dvere. Najprv len nakuknem a potom vojdem. Naruto stojí pri okne a díva sa z neho. Zavriem dvere a ten zvuk ho prinúti pozrieť sa, kto vošiel do miestnosti. Keď ma uvidí jeho modré oči sa rozšíria pery pootvoria a on sa zastaví v polovine pohybu. Zahryznem si do pery, uhnem pohľadom a nervózne prekročím na mieste. ,,Ehm...ja...no...neviem načo som myslela, keď som sa balila..ale...zabudla..s-som...si pyžamo. Nem-nemáš nejaké tričko?" Vykokcem zo seba a snažím sa udržať na svojom tele uterák. Cítim ako sa pomaly uvoľňuje. Naruto akoby ma ani nepočul. Díva sa na mňa s túžbou v očiach a asi bojuje vo svojej mysli medzi tým či ku mne pribehnúť a strhnúť zo mňa uterák alebo ma poslať kadeľahšie. ,,Jasné....počkaj." Ešte raz si ma prezrie od hlavy až po päty a potom sa otočí ku svojmu ruksaku. Vyberie biele tričko a hodí mi ho. ,,Obleč sa nech....nech ťa nevidí Sai alebo niekto iný." Otočí sa naspäť k oknu so založenými rukami. Zdalo sa mi, že vidím rumenec na jeho tvári. Pre seba sa usmejem. Hodím uterák k jeho nohám. Trhlo to s ním, keď uvidel uterák na zemi a uvedomil si, že stojím len pár metrov od neho, nahá. Oblečiem si tričko a vtedy si niečo uvedomím. Niečo zásadné. Tričko mi je tesne pod zadok a ja nemám ani nohavičky. Cítim ako mi doslova horia líca. ,,Ďakujem...no, idem." Už som otvárala dvere, keď ma zastavil Narutov hlas. ,,Sakura....nemysli si, že to so mnou nič nerobí. Najradšej by som ťa..to je jedno. Ja len, daj mi trochu času." Mumlal si to pre seba. Nedíval sa na mňa. Bolo mi jedno, že som napoly nahá, že mám mokré tričko od vody kvapkajúcej mi z vlasov. Rozbehla som sa za Narutom a zozadu ho objala. ,,Si úžasný." Zašepkala som a ešte viac ho stiskla. Konečne sa pohol. Otočil sa ku mne tvárou a pohladil ma po tvári. ,,Krásne voniaš." Zašepkal a kráčal preč z izby. Trochu zmätene a omámene som ho nasledovala. Išla som si obliecť nohavičky.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mizuri Mizuri | 7. července 2012 v 23:30 | Reagovat

Dokonalé... :) Nemůžu se dočkat pokračování.. :-)

2 Tissa Tissa | E-mail | Web | 7. července 2012 v 23:40 | Reagovat

Dík za tip.. jinak.. Pád jsem četla, ale jen první díl.. Druhý jsem začala a po nějakejch pěti stránkách toho nechala. Ale asi to zkusím znovu, když mi to každý doporučuje :)

3 Naruta-chan Naruta-chan | Web | 8. července 2012 v 22:52 | Reagovat

super :-) pokračkó :-D

4 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 9. července 2012 v 18:42 | Reagovat

poviem ti toto... absolutne mi nevadilo, ze to bolo narusaku xD ale absolutne!! Bolo to velmi kawai, tesim sa na pokracko!! :D hoci nechcem aby bola s narutom teraz nad tym zacinam premyslat (ako v tejto poviedke) mno uvidime ked sa tam zase objavi sasuke :D

5 ~Hellequinassasin ~Hellequinassasin | Web | 9. července 2012 v 22:16 | Reagovat

hmm súhlasím s Betúšik-chan .. táto poviedka je krásna :) a teším sa na další diel :) len tak ďalej :)

6 Lucka:) Lucka:) | 11. července 2012 v 1:25 | Reagovat

Uplne krásne:) Teším sa na pokračovanie a bola by som rada kebyže to je NaruSaku :-)

7 Katty Katty | 13. července 2012 v 13:37 | Reagovat

Nádherné!!

8 Tarei Tarei | Web | 15. července 2012 v 15:47 | Reagovat

Krásnééé! Nádhernééé! Sakura si v tejto poviedke viac zaslúži Narutaaa! Bohovskeee! n.n

9 Mizuki Mizuki | Web | 15. července 2012 v 23:15 | Reagovat

úúúžasný diel :-D strašne sa teším na pokračko :-D

10 Kata-chan Kata-chan | Web | 22. července 2012 v 4:08 | Reagovat

Nádhera, opravdu...až taková, že si zaslouží pokračování n.n
Kdy ho plánuješ? :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.