
,,Sakura, požičiala by si mi to zelené tričko? Vieš, to s tými gorálkami." Vojde Ino do mojej malej internátnej izby. Má na sebe ešte pyžamo. Bodaj by nie, je niečo po siedmej ráno a naša trojica-ja, Ino a Karin-sa chystáve do školy. ,,Jasné, vezmi si ho. Je v skrini." Prejdem si rukou po čele. Zobudila ma. Sledujem ju, ako si zo skrine vyťahuje tričko, ktoré som si dnes chcela obliecť. Nechcem si Ino znepriateli´t, myslím si, že niečo tuší o mojich nočných výletoch. Ohováranie mojej osoby celou školou sa zázračne skončilo. Nikto si ma nevšíma, ja si žijem "pokojným" vysokoškolským životom a nikoho nezaujíma s kým sa stretávam. Ah, keby vedeli. Počujem ako v kúpeľni tečie voda. To sa Karin začala sprchovať. No, dnes asi budem musieť Oželieť rannú sprchu. Postavím sa z postele a vezmem do ruky mobil. Mám neprijatý hovor od Sasukeho. Mám ho uloženého pod menom "nezdvíhať". Dohodli sme sa, že budem vždy volať iba ja jemu. Ak by sa náhodou niekto rozhodol prešacovať mi mobil. Dvoma krokmi prejdem ku skrini a niečo z nej vytiahnem. Vonku je pod mrakom, fúka vietor a vyzerá na to na typický novembrový deň.
Čakám pri vchodových dverách od internátu. Ino si ešte skočila kúpiť niečo do bufetu. Prvú hodinu máme spoločnú. Mobil vo vačku mi znvoa zavybruje. Sasuke ma neustále prezváňa. Ráno som sa ponáľala, nestihla som mu zavolať. Sledujem ľudí cez sklené dvere, ako sa snažia skyť pred dažďom, ktorý začal padať. No keď môj pohľad padne na červenovlasého chlapca, ktorého poznám, prebehnu mi po chrbte zimomriavky. Ihneď sa otočím. Toto nedopadne dobre. Kde tá Ino trčí?! V duchu sa modlím, aby už prišla a ja som sa mohla vzdialiť. Moje modlitby však vyslyšané neboli. Do miestnosti vojde Gaara. Spolu so sebou prinesie aj studený vzduch prúdiace cez otvorené dvere. Jeho pohľad okamžite nájde môj. Dívame si do oči. Začne ku mne kráčať pomalou chôdzou. Ja sa pritisnem na stenu pri automate na kávu. Nechcem sa s ním rozprávať. Mobil vo vačku znova zavybruje.
,,Ahoj Sakura." Pozdraví ma. Sťažka prehltnem. Hnedá mikina na jeho tele visí, kapucňu ma prehodenú cez hlavu. Je celý mokrý od dažďových kvapiek. S vlasou mu ich pár kvapká na zem. ,,Ahoj." Snažím sa, aby môj hlas znel tvrdo a odhodlane, no namiesto toho znie bojácne a priškrtene. Bojím sa. Gaara sa oprie vedľa mňa. ,,Vyzeráš dobre." Zhlboka sa nadýchnem. Biela prešývaná košeľa s gombíkmi pri krku a čierne legíny vyzerajú jednoducho a tak trochu etno. ,,Ďakujem." Neviem, čo by som mu mala povedať. Nechcem mu nič povedať. ,,Máš peknú voňavku. Cítil som ju už vo dverách." Usmeje sa. Zimomriavky ma znova zamrazia. Daroval mi ju Sasuke. Dala som si ju kvôli nemu, pretože dnes je piatok a budem s ním celý víkend. Ino som nahovorila, že idem domov, k mame a ockovi. Nerobí mi dobre, keď mám klamať. ,,Ak si myslíš, že budem taký debil, žeby som to o tebe a Uchihovi niekomu povedal, si na omyle." Z premýšlania ma vytrhne Gaarovo priznanie. ,,Nebol by si taký debil? Gaara vydieral si ma. Musela som sa s tebou...vyspať." Dúfam, že mu neunikol môj ublížený výraz. ,,Bol som naštvaný! No teraz chcem, aby sme boli priatelia." Znie úprimne. No jemu už veriť nebudem. ,,Prepáč, ale teraz si posledný človek, ktorému by som verila." Od nepríjemného rozhovoru s Gaarom ma vyslobodí Inin príchod a zvonenie. Neujde mi Inin rentgenový pohľad, ktorým si prezerá Gaaru. ,,Ahoj, deje sa niečo?" Jej hlas je tak moc koketný, že to ani nejde prehliadnuť. ,,Nie nič. Poď Ino musíme ísť." Chytím ju za ruku a ťahám ju chodbou preč od Gaaru. Tváril sa smutne. ,,Kto to bol?" Inin zvedavý pohľad a letmý úsmev na perách ma len utvrdzujú v tom, že sa jej Gaara páči. ,,Nikto. Absoluuuuutne nikto." Potiahnem slabiku a vojdem s Ino do učebne. Teším sa na víkend. Teším sa na Sasukeho.
Piatok ubehol ako voda a vonku sa začalo pomaly stmievať. V izbe na intráku som si pobalila pár vecí do jedného ruksaku a rozlúčila sa s Ino. Trápilo ma, že jej klamem, no inak sa to nedá. S hlavou medzi ramenami a bundou zapnutou až pri krku si to mierim cez školskú bránu k zastávke autobusu. No namiesto toho, aby som sa posadila na lavičku a čakala na autobus zájdem za sklenú stenu a opriem sa o ňu. Vietor fúkal stále, no aspoň už prestalo pršať. Pošúcham si studené ruky a skrehnuté prsty. Sasuke mi povedal, že pôjdeme do jeho vlastného bytu. Ak si myslíte, že som so Sasukem spala, mýlite sa. Vždy, keď malo dôjsť k niečomu vážnejšiemu, som ho zastavila. Nejde o to, žeby som sa bála alebo mu nedôverovala. Proste chcem len počkať. Sme spolu...sme vlastne spolu? Niekto ma chytí za boky a pritiahne k sebe. Do nosa ma udrie znáva mätová vôňa. Sasukeho pery sa ihneď ocitnú na mojich. Bozkáva ma vášnivo, priťahujúc si ma k sebe ešte tuhšie. Studené ruky mu vložím do vlasov a užívam si, že sme konečne spolu. Chýbal mi. ,,Tak strašne som sa na teba tešil." Preruší bozk a obíme ma. V jeho náručí je tak dobre a tak teplo. ,,Kam pôjdeme?" Z úsť mi výjde para. Začína sa ochladzovať. ,,To je tajomstvo." Keď kráčame po chodníku opačným smerom, zdá sa mi, akoby som videla záblesk červenej. No presviedčam sa, že sa mi to iba zdalo.
,,Zatvor oči." Ihneď ako to jeho pery vyslovia, to spravím. Bezvýhradne mu dôverujem. Sasuke ma zaviedol do centra mesta. Spolu sme vyšli schody na piate poschodie. Pred dverami jedného z bytov ma prinútil zavrieť oči. S očakávaním a zvedavosťou čakám, čo bude nasledovať. Chytí ma za ruku a spolu vojdeme do bytu. Zacítim vôňu citrusových plodov a mäty. Je to jeho byt. Zavedie ma do inej časti bytu. Moje opätky klopkajú na plávajúcej podlahe, alebo žeby to boli dlaždičky? ,,Môžeš otvoriť." Oči otvorím. Naskytne sa mi pohľad na krb, v ktorom horí oheň, na veľkú posteľ s čiernym dreveným čelom a so saténovými obliečkami. Na čiernej podlahe je veľký biely koberec. Okno s výhľadom na mesto zastiera čierny záves. Izba je biela, iba stena oproti krbu je čierna. Otvorím ústa od úžasu. ,,Páči sa ti to?" Povie a obíme ma. Namiesto odpovede ho pobozkám.
Zvyšok večera sme so Sasukem doslova prerozprávali. Rozprávali sme sa o všetkom až na Gaaru. Nechcela som, aby vedel, že som sa s ním dneska bavila. Nebolo by to k ničomu dobré. Tešilo ma, keď som videla, aký je šťastný. Najprv sme si dali večeru, potom sme ležali na koberci pred krbom, z ktorého sálalo príjemné teplo. Hlavu som mala opretú o Sasukeho mužnú hruď. Počúvala som jeho tlkot srdca. Bol pokojný a rytmický. Sasuke ma jednou rukou hladil vo vlasoch a druhou jemne prechádzal po mojom odhalenom ramene. Takto som si to vždy predstavovala. Takto som si to želala. Nikdy som si nemyslela, že sa to stnae skutočnosťou. No niekedy do nášho života prichádzajú veci, ktoré ani samy nečakáme. Niekedy sú to veci dobré, no aj zlé. Ja som rada, že teraz, sú to už len samé dobré veci. ,,Sakura?" Moje myšlienkove pochody preruší Sasukeho hlas. ,,Mmm?" Pomaly, ale isto zaspávam. ,,Milujem ťa." To, čo povedal, ma prinúti otvoriť oči. Ešte nikdy mi to nikto nepovedal. Posadím sa. Je mi jedno, že vlasy mám rozcuchané, že jedno ramienko podprsenky mi skĺzlo z ramena, že na Sasuke čumím s vyvalenými očami. Zasmeje sa a stiskne mi ramená. ,,Prečo si taká prekvapená? Nedával som ti to dosť najavo?" Jeho hlas je žartovný. No mňa to naozaj zasiahlo. Vedieť konečne, že niekomu na vás záleží je neopísateľný pocit. Usmejem sa a skočím naňho. Pobozkám ho. Vložím do toho celé svoje srdce. Nechám Sasukeho ruky nech ma zdvihnú zo zeme a posadia na posteľ. Užívam si jeho jazyk prepletený s mojím jazykom, jeho ruky blúdiace mi pod tričkom, jeho telo pritisknuté na mojom. Všetko je tak ako má byť.
Z ríše snov ma prebudí hlasné buchnutie. Otvorím oči. Všade je tma, oheň v krbe dohorieva. Miesto vedľa mňa je prázdne, no teplé. Nebol to sen! Naozaj sa to stalo. Počujem hlasy. Vychádzajú z druhej strany spálne. Postavím sa z postele, pridržiavac si saténový paplón na svojom tele, ktoré si ešte veľmi dobre pamätá Sasukeho dotyky a bozky. Potichúčky otvorím dvere a nakuknem cez medzierku, ktorá sa mi naskytla. Prekvapením sa mi roztrasú ruky. Vidím Sasukeho v župane a Gaaru ako stoja oproti sebe a hurúčkovito o niečom rozprávajú. Sasuke vyzerá nahnevane. Gaara sa len snaží niečo vysvetli´t, v tvári má vpísaný zúfalý výraz. Srdce mi vynechá jeden úder, keď Sasuke Gaarovi jednu vrazí a on letí na zem. Rýchlo si pritisknem ruku k ústam, aby som nevykríkla. Zavriem dvere a ľahnem si do postele. Po tvári mi začnú tiecť slzy. Ako to mohol Sasuke urobiť? Všetko sa pokazilo. Všetko!


tý jo...to prečo ho ten Sasuke mláti? čo sa stalo? prosím, prosím pokračko