
Po raňajkách som sa vydala k Ino. Už to nevládzem v sebe viac dusiť. Musím sa s tým niekomu zveriť. A ten niekto bude Ino. V duchu som sa modlila aby som cestou nenarazila na Naruta. Nebolo by dobré ho teraz vidieť. Ten bozk na chodbe. Neviem čo znamenal. Netuším to. Zaklopem na dvere Ininho bytu a čakám, kedy mi otvorí. Je len osem hodín ráno, určite ešte spí. Počujem tlmené nadávky vychádzajúce z bytu. Asi som ju naozaj zobudila. Otvorí mi rozčúlená blondýna v krátkom župane. Je pripravená na mňa vypustiť milión nadávok, ale hneď ako ma uvidí sa len uškrnie a pustí ma do bytu. Jej byt je o poznanie väčší ako môj. A slnečnejší. A ružovejší. Zamrazí ma pri pohlade na malý ružový koberec pred telkou. ,,Prečo si prišla čelo? Problémy s Narutom?" Mala som chuť jej vraziť. Na Naruta nemám náladu. Posadila som sa na gauč a pohľadom som jej naznačila aby si sadla vedľa mňa. Takto som začala náš rozhovor.
,,Ty si sprostá! Úplne blbá! Ako si mohla?! Naruto ťa miluje! M-I-L-U-J-E! Ah, správaš sa ako štetka! Dúfam že to ti je jasné...ah, ježiši nie si normálna." Toto som potrebovala počuť. Potrebovala som počuť, že som štetka. Ani si neviete predstaviť ako mi odľahlo. Sama neviem prečo. Viem len, že Naruto si to nezaslúži. Nechala som Ino vydýchnuť. ,,Mám to povedať Narutovi?" Iné múdre riešenie tejto situácie ma nenapadá. ,,Zbláznila si sa? On o tom nesmie vedieť! Chceš s ním byť šťastná? Kašli na Sasukeho! Naruto je pre teba najlepší." Prečo mám pocit, že žiarli? Spala som so Sasukem 3-krát! Ah, naozaj som štetka. ,,Nehovor mi čo mám robiť. Prišla som sa vyspovedať. A poprosiť o radu. Neprišla som sem, aby si na mňa kričala." Poviem jej dotknuto. V poslednej dobe som precitlivená. ,,Máš právdu. Prepáč. Ale proste...máš najlepšieho priateľa ako je Naruto, ktorý ťa ešte aj miluje a ty to zahodíš kvôli adrenalinu s niekym, koho zaujíma iba tvoje telo?" Znie to strašne. Lenže problém je v tom, že Sasuke sa ku mne správa aj s citom. Niekedy. Nevyznám sa v ňom. Veď ja sa nevyznám ani sama v sebe. Poďakovala som Ino za názor a odišla som z jej bytu ešte podráždenejšia, ako som tam prišla.
Cestou domov, kde som mala v pláne preležať ostatok dňa v posteli, som narazila na Naruta. Už bolo neskoro na útek, mieril si to rovno mojím smerom. Úsmev sa mu tiahol od ucha k uchu. ,,Sakura-chan!" Prišiel ku mne a než som stihla niečo povedať, uväznil ma vo svojom pevnom objatí. Objímal ma s takou láskou až mi prišlo zle zo seba samej. Som strašná! Keď ma pustil zo svojho medvedieho objatia, pohladil ma po tvári a usmial sa ešte viac. ,,Mám pre teba prekvapenie." Objal ma okolo ramien a spolu sme si to vykročili k môjmu bytu. ,,Aké prekvapenie?" Zvedavosť vo mne zvíťazila. Dúfam, že ma nechce vziať na rámen. ,,To je tajomstvo. Proste buď o ôsmej večer pred tvojím bytom. Prídem po teba." Nahol sa ku mne a pobozkal ma na líce. Nechal ma stáť pred bytom a utiekol preč. Zostala som s červenými lícami stáť zarazene pred dverami. Všetko sa zhoršuje!
Hodinky ukazovali sedem hodín a ja som nervózne stepovala pred zrkadlom v kúpeľni. Kam ma asi chce vziať? Okolo hlavy som ešte mala omotaný uterák, mala som namaľované iba jedno oko a na sebe som mala zatiaľ iba spodné prádlo. Moje najlepšie. Biele čipkované. Biela pôsobí nevinne a čipky zvádzajú k bozku. Som to ja ale potvora čo? Keď už bolo za desať osem, stála som v menšej predsieni a dívala sa na svoj odraz v zrkadle. Čiernou maskarou zvýraznené oči, jemný rúž na perách, jemné letné šaty obopínajúce moju postavu a vysoké podpätky na bielych lodičkách. Vlasy mi lemovali tvár a zopár prameňov sa mi plazilo po chrbte. Hodiny odbili presne osem hodín, keď som stála pred bytom. Vonku už bolo šero a s listami stromov sa pohrával jemný vánok. Dívala som sa do zeme. Netuším, čo môžem od dnešného večera, možno noci, očakávať. A hlavne netuším čo môžem očakávať od Naruta. ,,Si prekrásna." Zdvihnem pohlad zo zeme. Zadívam sa na Naruta v bielej košeli a čiernych nohaviciach. Jemne sa usmieval, no jeho oči žiarili šťastím. Začervenala som sa a jemu to stačilo. Zakliesnila som si ruku do jeho ponúknutého ramena a nechala som sa viesť na miesto, o ktorom vedel iba Naruto.
,,Zavri oči." Zašepkal mi jeho melodickým hlasom do ucha. Poslúchla som ho. Samým vzrušením som sa celá triasla. Chytil ma za ruky a viedol malým lesíkom, do ktorého sme prišli. ,,Teraz stoj." Povedal a chytil ma za boky. ,,Môžeš otvoriť oči." Jeho dych príjemne voňal. Otvorila som oči a zadívala som sa na krásne jazero pred nami. Na oblohe už svietili hviezdy a spolu s Mesicom na vodnej hladine vytvárali príjemné odlesky. Na brehu Naruto pripravil deku, na ktorej bolo jedlo, víno a vakúše na ležanie. Zasmiala som sa a objala som ho. Zaslúži si to. Objatie mi tuho opätoval. Potom ma odviedol k deke, na ktorú sme sa posadili. Naruto nám nalial víno a na malý plastový tanierik naložil tortu. Bola zelená s ružovou polevou na okrajoch a bolo na nej moje meno. Celý večer sme sa smiali na zážitkoch z detstva, ale aj na prítomnosti. Narutovi na nose zostala poleva z torty, ja som vyliala na deku víno, rybky v jazere šantili a zopár ich aj vyskočilo pozrieť sa, kto ich to ruší v nekonečnom spánku. Nakoniec som skončila na Narutovej hrudi a spolu sme sledovali hviezdy. Všetko bolo perfektné, len to hlúpe tajomstvo ma stále ťažilo na srdci. Nevedela som sa zbaviť zlého pocitu. ,,Sakura-chan...vieš, že ťa ľúbim." A dosť. Nemôžem to pred ním viac tajiť. ,,Naruto...ja...ak so mnou chceš niečo mať...chceš aby som mala pred tebou nejaké tajomstvo?" Otočila som sa k nemu tvárou. Oči sa mu leskli pod dotykom mesačného svetla, no stále boli známe, stále boli krásne modré. ,,Sakura, ja s tebou chcem niečo mať. Chcem byť s tebou až do smrti. Mne môžeš povedať všetko. Vieš, že ja tu vždy budem pre teba." Začal ma hladkať vo vlasoch. Nepríjemný pocit sa ešte zväčšil. Toto mi určite neodpustí. Toto je najhorší čin, aký som mohla spraviť. Keby niekoho zabijem, je to lepšie ako toto. No aj tak som pevne rozhodnutá, mu to povedať. Posadila som sa a chytila som ho za ruku. ,,Spala som so Sasukem." Previnilo som sa mu zadívala do očí. Zostal zaskočený, zarazený a mierne sa mu pootvorili pery. Ruky pevne stiskol v päsť. A to ešte nevie všetko. ,,Trikrát." Už som sa ďalej nevedela dívať do tých úprimných očí, v ktorých som videla všetko čo si myslí. Zadívala som sa na naše ruky prepletené v jedno. No len čo som to dopovedala, ruky si vyšklbol a postavil sa. Začal kráčať po brehu jazera. Zhlboka dýchal. Kopal do každého kameňa, na ktorý narazil. ,,Sakura, dúfam, že si uvedomuješ, že toto je...viem, žeby som ti to nemal vyčítať ale...vieš, že on na teba kašle. Že mu ide iba o to jedno." Musí sa strašne premáhať aby na mňa nekričal. V tomto si nie som istá. Vždy bol citlivý, jemný. Nevyzeral, žeby si chcel iba užiť. Pôsobil lepšie. Prečo to nikomu nedochádza?! ,,Ako si môžeš byť taký istý?" Viem žeby som sa nemala cítiť podráždene, no štve ma, že ho každý berie ako hajzla. Aj on má city! ,,Nebuď smiešna. Je to SASUKE. O čo iné by mu išlo? Ignoroval ťa, zosmiešňoval a ty za ním aj tak stále doliezaš. Ja to proste nechápem! Čo má on a ja nie? Páči sa ti, že je k tebe zlý? Dobre, aj ja budem zlý! Bije ťa alebo čo? Dobre, zbijem ťa. Len mi povedz, Sakura, čo má on a ja nie?" Do očí sa mi nahrnuli slzy. Toto je horšie ako pravda. Bolí to ešte viac. Rýchlo zažmurkám, aby si nevšimol, že plačem. ,,Naruto...ty si svojim spôsobom dokonalý. Si ideálnym mužom. Len Sasuke...to nebezpečenstvo, čo pri ňom cítim...ma k nemu priťahuje." Hlas mi párkrát preskočí no ignorujem to. Slzy mi stekajú po tvári. Nechcem si naruto znepriateliť. Než sa nazdám stojí predo mnou a pevne ma drží za ramená. Tak pevne, až ma to bolí. ,,Pusť!" Snažím sa dostať z jeho pevného stisku, no on nepovoľuje. ,,Povedala si, že ťa vzrušuje nebezpečenstvo. Tak fajn, aj ja budem taký zlý." Povie a nasilu ma pobozká. Bez dovolenia mi začne jazykom prečesávať ústa. Je mi to tak nepríjemné. Absolútne neochopil, čo som tým myslela. Stúpila som mu na nohu. Konečne ma pustil. ,,Si obyčajný idiot, Naruto." Poviem mu plačlivým hlasom a rozbehnem sa preč. Rýchlo utekám domov. Musím sa vyplakať.
Rozrazím dvere na svojom byte. Zkopnem si z nôch topánky a s plačom mierim do svojej spálne. Hodím sa na posteľ a plačem do vankúša. Načo som mu to hovorila! Aj keď ten zlý pocit zmizol, nahradil ho pocit beznádeje. Stratila som Naruta. Môjho Naruta. ,,Prečo plačeš?" Okamžite sa posadím. Sasuke! Čo ten tu robí?! ,,Č-čo tu robíš?" Snažím sa rýchlo skryť pozostatky sĺz na líciach. Ťažko. Vie, že som plakala a plačem. Stojí vo dverách a díva sa na mňa. Len sa díva. ,,Kde si bola? Také pekné šaty, si nemohla mať v práci." Povie a sadne si na posteľ. Znova je tak milý. Mám chuť hodiť sa mu do náručia. ,,Som sprostá naivná krava." Prosto poviem a opriem si hlavu o jeho rameno. Je m smutno. Ino mala pravdu. Nemala som mu nič hovoriť. ,,Nie si." Povie a pritiahne si ma k sebe. Toto som potrebovala. Len tak sedím, opretá o jeho rameno, a vychutnávam si jeho príromnosť. No keď ma začne hladiť po stehne a vyhŕňať mi šaty, dopne mi, načo sem prišiel. Nahnevane sa postavím z postele a ublížene sa na neho dívam. Nechápe. ,,Takže o to ti ide? O sex? Teraz? Keď vidíš, že mi je nanič?" Kríčim na neho. Mám v sebe taký hnev! ,,A načo iné, by som sem asi prišiel?" Taktiež sa postaví. Jeho slová ma zasiahnu ako šípy. Naruto mal pravdu. Zahryznem si do pery aby som sa nerozkričala. ,,Za mnou." Poviem potichu a nechám slzy zmáčať mi tvár. Znovu. Zmätene sa na mňa zahladí. ,,Myslela si si, že náš vzťah, by mohol byť niečo viac ako sex?" Neuveriteľne sa na mňa pozrie a myslím si, že má chuť sa rozosmiať. To ma dopáli ešte viac. ,,Si chudák! Obyčajný chudák! Nikdy viac mi nelez na oči! Vypadni...VYPADNI!!!" Zakričím na neho a som rada, keď odchádza. Zveziem sa po stene na zem a rozplačem sa. Všetko som totálne zbabrala. Všetko.


žúúúúúúúúúúúúúúúžoooooooo :) .. jednoiducho dokonaléé )!!
haháá tesim sa na pokracko :)