
Ako mohla s nimi odísť?! To sa jej tu nepáčilo? Ja som sa jej nepáčil?! Prinútila ma milovať! A teraz si len tak odíde. Ako to mohla spraviť! Bude trpieť, bude pykať! Klamem sám seba. Nikdy by som jej nedokázal ublížiť. Jediné čo ma štve, je, že on je s ňou. Ten žltý pako! Je lepší ako ja? To určite nie. Je len milý a starostlivý. Aj ja viem byť taký. Staral so sa o ňu. Robil som jej dobre. No slečne vyberavej to asi nestačilo. Už týždeň tu so mnou nie je. Všade cítim jej vôňu, jej vlasy sú na mojom vankúši! Všetko mi ju tu pripomína. Preto som sa asi rozhodol odísť na pár dní preč. Teraz zakladám oheň a rozkladám stan. Stan. Znovu toľko spomienok. Keď sa ako tak najem, uhasím oheň a ľahnem si do stanu. Každú, každučkú noc sa mi vkráda do snov. Aspoň jeden spôsob, ako s ňou môžem byť. Predstavím si ju vo svojej posteli. Leží na chrbte, zahalená len jemnou čiernou dekou, ktorá jej zakrýva to najdôležitejšia. Dlhé, ružové vlasy má pohodené vedľa seba a rozprestreté na vankúši. Díva sa na mňa svojimi krásnymi zelenými očami a plnými perami ma zvádza k bozku. Okamžite ju uväzním vo svojom náručí a začnem ju zahŕňať bozkami. Pomilujem sa s ňou. Jej vôňa mi opantáva zmysly. Jej vzdychy sú pre mňa rajskou hudbou. Jej nechty zarývajúce sa do mojej kože mi absolútne nevadia. Rozkož akú mi spôsobuje svojimi perami si nedokáže ani len predstaviť. Nechcem aby sa to skončilo. Nikdy.
Keď otvorím oči, očakávam, že uvidím jej úsmev, jej vlasy, štekliace ma na tvári, no namiesto toho, vidím odpornú stenu stanu. Povzdychnem si a posadím sa. Dnes má narodeniny. Asi by som jej mal dať nejaký darček. Uškrniem sa nad plánom rodiacim sa v mojej zvrátenej mysli.
S trhnutím sa posadím na posteľ. Ten sen bol tak živý! Ešte teraz cítim jeho ruky na mojich stehnách a vo vlasoch, a na chbte, a proste všade! Zahryznem si do pery. Dnes mám narodeniny. V kútiku duše dúfam, že mi teraz Naruto zaťuká na okno s tortou v ruke. No nič také sa nedeje. Po príjemnej rannej sprche sa rozhodnem si dnes obliecť niečo extra. Možno to mu pripomenie, čo je dnes za deň. Prečo mi tak záleží na tom, aby vedel, že mám narodeniny? Som strašná! V noci snívam o Sasukeho bozkoch a cez deň chcem, aby sa o mňa Naruto staral. Je mi zle zo seba samej. Zo skrine vytiahnem najkrajšie jarné šaty, ktoré som si kedy kúpila. Načo som si ich vlástne kúpila? Sú biele s čipkovými okrajmi a so zapínaním za krkom. Akoby Ino povedala, spevňujú mi kozy a odhalujú nohy. Ah, dúfam, že aspoň Ino nezabudla. Prejdem do malej kuchyne si spraviť raňajky, no vyruší ma klopanie. Žeby to bol on? Ani neviem opísať aká neskutočná radosť zaplavila moje telo. S nadšením otvorím dvere. ,,Sakuraaaaaaa!" Na krk sa mi zavesí Ino a obíma ma. Sklamane zatvorím dvere. ,,Všetko najlepšie, kamoška moja! Ty si si dala šaty? Mhmmmmmm!" Obíme ma ešte tuhšie. Objatie jej opätujem. Toto som potrebovala. ,,Ino, dusíš ma. Dáš si raňajky?" A takto sa začne moje narodeninové ráno.
Keď kráčam ulicami Konohy s Ino poboku, rozprávame sa. Poohovárali sme hádam každého v Konohe. Ani neviem opísať ako mi niečo takéto obyčajné chýbalo. Už mi gratulovala asi polovina Konohy, no on stále nie. ,,Ino, čo myslíš, zabudol Naruto, že mám dnes narodeniny?" Konečne sa jej spýtam otázku, čo ma ťaží už od včera. ,,Naruto? Tak je mi jasné, že jeho mozog nie je dostatočne výkonný, aby si pamätal dátumy, no tvoje narodeniny si pamätá určite."
Inino dedukovanie mi na tvári vyvolá úsmev. Má pravdu. Naruto by na mňa nezabudol. S Ino sa rozlúčim a mierim do nemocnice. Trošku si popracujem a pôjdem na rámen. Určite tam bude Naruto.
Hodinky ukazujú tri hodiny poobede. Unavene sa vlečiem z nemocnice. Bola som tam trošku dlhšie ako som plánovala. S radosťou si sadnem v Ichiraku a objednám si rámen. Sklamanie ma opäť poctí svojou návštevou. Naruto tu nie je. Zjem svoju porciu a odkráčam preč. Kde by mohol byť? Navštívim tréningové miesto, akadémiu, káge kancel, dokonca som bola aj u neho doma, a nebol tam! Smutne si sadnem na jednu z lavičiek pred parkom. Do očí sa mi hrnú slzy, no potlačím ich. Aká úbohá by som už len bola, keby sa rozplačem kvôli takejto blbosti. Blahoželal mi každí koho poznám, len on nie! A Sasuke samozrejme. Od toho to ani nečakám, veď je predsa bohvie kde. Dokonca aj Gaara mi poslal blahoželanie! Slnko už pomaly zapadá. Posledné lúče osvietia moju tvár. Smutne a hlavne zklamane sa zdvihnem z lavičky a mierim domov. Tento deň som si takto nepredstavovala. Vyšlapem schody k môjmu bytu na druhom poschodí. Zdvihnem uslzené oči k dverám aby som otvorila, no zaseknem sa. Skameniem. Naruto sa zdvihne zo zeme a díva sa na mňa. On tu čakal? Sedel tu celý deň. Nenechám ho nič povedať. Len na neho skočím a z celej sily ho obímem. Je mi jedno, že mám krátke šaty, že sa rozplačem. On nezabudol! Čakal na mňa. ,,Myslela som, že si zabudol." Zamumlem mu do trička. Ešte pevnejšie ho obímem. ,,Zabudnúť na tvoje narodeniny? To sa na mňa nepodobá. Mal som aj tortu. Len, akosi sa rozpustila, tak som ju zjedol. Hneváš sa?" Odtiahne sa odo mňa a čaká, že ho udriem. Usmejem sa a postavím sa na špičky. Je vysoký. Pobozkám ho na pery. Bol to letmý bozk, no Naruto stojí ako obarený. Ruky má stále položené na mojich bokoch. Pery sa mu zvlnia do úsmevu a on ma k sebe znovu pritiahne. Teraz ma pobozká on a poriadne. So všetkým, čo k tomu patrí. ,,Ani nevieš ako dlho som na tento okamžik čakal." Zašepká mi do pier. Hneď nato ma opäť pobozká. Cez bozk sa usmejem. Ukončí bozk a oprie si svoje čelo o moje. ,,Všetko najlepšie, Sakura- chan." Usmejem sa a obímem ho. Tento deň bol doknalý. Hlavne koniec dňa. Odprevadím Naruta ku východu. Keď zavriem dvere na svojom byte, samým šťastím sa rozosmejem. Budem musieť zabudnúť na Sasukeho. Naruto je ten, ktorého potrebujem, po ktorom túžim. Sasuke bol chvíľková záležitosť. Už ho nikdy v živote neuvidím a s tým sa budem musieť zmieriť. Zamierim do sprchy. Nechám teplý prúd vody, aby odplavil všetko zlé a ponechal to dobré. Aby odplavil Sasukeho dotyky a Narutove bozky aby naveky zostali. Tak si to predstavujem. Obmotám okolo seba uterák a výdem z kúpeľne. Spomeniem si, že som si nechala pyžamo v kuchyni. S mokrými vlasmi, omotaná v uteráku a horkými kvapkami vody na tele začnem hladať pyžamo. Malo by byť prehodené na gauči, no nie je tam. ,,Hľadáš niečo?" Ten hlas. Hneď ako ho započujem zamrazí ma až v kostiach. S vystrašeným pohľadom sa otočím. Dívam sa do čiernych očí a neviem potlačiť tú radosť, čo mi vychádza zo srdca. Nie, nie nie! Všetko bolo dokonalé, ja a Naruto, on to nemôže pokaziť. Začnem cúvať. Uterák mi pomaly kĺže z tela. Prichytávam si ho, aby neodhalil to, čo by nemal. Dívam sa na Sasukeho ako v rukách drží moje pyžamo a ako ho odhadzuje nevedno kam. Pevnými krokmi kráča ku mne. Mňa v pohybe zastaví stena, do ktorej narazím. Prerývane sa nadýchnem. Bojím sa. No ten adrenalin, čo mám teraz v tele veľmi dobre poznám. Vždy sa takto cítim, keď som v jeho blízkosti. Moje srdce bije od radosti, že ho vidím. Už stojí predo mnou. Ruky drsne položí vedľa mojej hlavy a dobyvačne ma pobozká. Je to také vášnivé a chtivé, že ma to donúti skrčiť sa. Je taký dominantý. ,,Konečne." Počujem ako šepká. On ma chcel? Chcel ma pobozkať? Prečo ma to teši?! Veď predsa, ja chcem Naruta. Nevyznám sa v sebe. Otočím hlavu nabok naznak, že nechcem aby pokračoval, no jemu nerobí žiaden problém otočiť moju hlavu naproti jeho perám. Znovu ich uväzní v bozku. Takéhoto vzrušeného a nekontrolovatelného som ho ešte nevidela. Jeho ruky zo mňa strhnú uterák jedným pohybom. Stojím pred ním nahá. Už tretíkrát, no aj tak ma to prinúti sa červenať. Snažím sa ho od seba odtisnúť. Zatlačím čo najviac a konečne sa odo mňa odtiahne. Odstúpi odo mňa na jeden krok a rýchlo si vyzlečie bielu košeľu. Následne si dá dole ostatok a už znova je pri mne a berie si ma do náručia. ,,Sasuke nie!" Snažím sa ho zastaviť no on si nedá povedať. Drsne ma hodí na gauč a okamžite si na mňa ľahne. Tlačím kolená čo najviac k sebe. Nechcem to. Jeho ruky už skúmajú môj dekolt, moje nohy, celé moje telo. Jedným pohybom oddelí moje konelá a položí sa na mňa celý. Ruky mi chytí do svojich a moje pery zahrnie bozkami. Je ako zviera. Necitlivý a drsný. No najhoršie na tom je, že mne sa to páči! Nemôžem, nevládzem ďalej odolávať jeho bozkom, a tak sa mu poddám. Začnem mu bozky oplácať. Uvolním stiahnuté svaly a snažím sa vyprostiť si ruky z jeho zovretia. No jemu sa asi páči mať prevahu, tak ma odmiata pustiť. Perami prejde k môjmu uchu, ktoré pobozká. ,,Všetko najlepšie, Sakura." Zašepká a vnikne do mňa. Mojím teľom okamžite prejde kŕč rozkoše a z môjho hrdla sa vydrie ston. Cítim ako sa usmieva. Okamžite začne prirážať, vôbec nezačína pomaly, okamžite nasadí rýchle tempo. Prečo sa mi to tak strašne páči? Snažím sa toľko nevzdychať od tej slasti, no nejde to. Jemne ma hryzie do krku, vychutnáva si moje telo. Zmení polohu. Ľahne si za mňa zboku a tak pokračuje v našom milovaní. Milovaní? Toto nie je milovanie, toto je divoký a hlavne neviazaný sex. Odkedy sa mi niečo takéto páči? Cítim ako mi zviera prsia čoraz pevnejšie, je blízko vrcholu a ja taktiež. Po pár prírazoch mi telom prejdú kŕče slasti a ja sa unavene zveziem do jeho náručia. Pobozká ma do vlasov. Zadíva sa mi do očí. Už nie je taký rozvášnený, je ukľudnený a spokojný. Netrvá dlho a ja zaspím. Je mi jasné, že keď sa ráno prebudím, Sasukeho telo vedľa mňa ležať nebude.


nádherááá ... ty píšeš úžasný povídky, těšim se na další, které si budu moct přečíst
a doufám, že tam Sasuke ráno ještě bude
