
,,Sakura-chan! Ako strašne si mi chýbala!" Skríkne Naruto a tuho ma obíme. Objatie mu opätujem a dávam si pozor aby som mu priveľmi nezatlačila na zranenie. Sasuke ho sekol kunaiom cez hruď. Samozrejme, ako medik som mu to musela ošetriť. Po hodinke skrývania sa v lese nás našli Naruto a spol. Postavili sme si tábor, a aj keď bol len obed, dohodli sme sa, že tu prečkáme celý deň aj noc. Aby som nemyslela na Sasukeho a jeho smutný pohľad, rozhodla som sa vyliečiť Naruta. Prikázala som mu nech si sadne na jeden s pníkov blízko tábora a nech si vyzlečie tričko. Veľký škrabanec sa mu tiahol od jedného pleca k druhému. Toto, že mu Sasuke spravil? Zahrýzla som si pery a začala s liečením. Narutove modré oči ma neustále pozorovali, a jeho pery sa usmievali. Šťastie z neho bolo cítiť na míle ďaleko. Už som to nevydržala a pozrela som sa mu do očí. On svoj pohľad namieril s mojich rúk do mojich očí a vyceril na mňa zuby. Jemu sa proste nedá odolať. Musela som sa usmiať aj ja. Doliečila som mu ranu a posadila sa na zem. Vychutnávala som si poobedňajšie slnko pred tým ako zapadne. Nechala som príjemný jarný vetrík hladiť svoje dlhé vlasy. Naruto si ku mne prisadol a díval sa na nebo. Zo sedu prešiel do ľahu a celý sa zvalil do trávi. Nezabudol ma pritiahnuť k sebe. Zo smiechom som mu spadla do náručia a a spolu sme sa smiali na tom, aké všeliaké smiešne tvary vytvorili oblaky.
So západom slnka prišla tma. S Narutom sme sa vrátili do táboru a našli sme Kibu chrápať opretého o Akamara a Leeho spiaceho pod stromom. Kakashi rozkladal stan a Sai niečo kreslil. Keď si nás všimol zakýval nám a pokračoval v kreslení. ,,Sakura, musíš byť unavená, lahneš si do stanu. My budeme spať vonku a strážiť ťa." Hneď som chcela protestovať, no zahrýzla som si do jazyka. Nemalo by to zmysel. A veď, majú pravdu. Čo keby si Sasuke zaumienil po mňa prísť? A vadilo by mi to vôbec? Toto sú otázky, na ktoré nepoznám odpoveď. ,,Ale Kakashi-sensei! Niekto by mal so Sakurou spať v tom stane. Veď Sasuke je dosť prefíkaný, čo keby nás všetkách uspal a vošiel by do stanu?!" Narutove teórie ma rozosmiali no aj priviedli do rozpakov. Spať s Narutom v jednom stane? ,,Naruto, myslím, že Sasuke by nás sám nikdy neporazil všetkých. No ak moc chceš, môžeš si ustlať vedľa stanu." S veľkým povzdychom ukončil túto konverzáciu Kakashi. Naruto s odutými lícami hodil spacák o zem a s mrmlaním ho začal rozbalovať. Potlačovala som úsmev, správal sa ako malé dieťa. No možno práve to, na ňom milujem. Milujem? Áno milujem.
Hneď ako som si ľahla som zaspala. Tento deň bol na môj vkus až moc vyčerpávajúci. No neustále mi v hlave vŕtal ten Sasukeho pohľad. Žeby naozaj klamal v tom, že ma pošle späť do Konohy? No stále je tu možnosť, že si po mňa príde. V noci som sa prebudila na hrozný smäd. V stane som nič nemala tak som čo najtichšie vystrčila hlavu zo stanu. Oproti mne horel malý ohník, no, skôr dohorieval. Okolo neho spali Sai, Kakashi a Lee s Kibom. Všetci spali. No to mi je teda hliadka. ,,Sakura-chan." Zašepkalo mi niečo pri uchu. Trochu to mnou miklo, no okamžite som v tom spoznala Naruto. Usmieval sa a sedel na svojom spacáku. Mal na sebe biele tričko a čierne trenky. Vlasy mal strapaté a pôsobil ako malé decko, čo sa teraz prebralo. No jeho tvár bola energická ako vždy. ,,Naruto..som smädná, nemáš niečo piť?" Usmiala som sa a čakala. Ihneď sa začal prehrabávať v batohu čo mal pri sebe. Vytiahol flašu a podával mi ju. S chuťou som sa napila a pohľadom sledovala les okolo. Všade bola tma, a dohorievajúci ohník dodával lesu okolo červenkastý odtieň. Podala som Narutovi flašu a s poprianím sladkých snov som si ľahla späť do stanu. Zajtra bude náročná cesta do Konohy.
,,Sakura-chan..." Počula som, ako niekto hovorí moje meno, no nemala som absolútnu chuť otvoriť oči. ,,No taaaak, vstávaj." Je to Naruto? Alebo Sasuke? Och nie, som strapatá. Niečo sa mi dotklo ramena a jemne so mnou trasie. Otvorím jedno oko a uvidím ako sa nadomnou škerí Naruto. ,,Dobré ránko Ruženka! Teeda ty si si dobre pospala. Je skoro jedenásť!" Ihneď na mňa spustí kolotoč viet a ja mám chuť mu jednu vraziť. No niečo sa vo mne prieči to urobiť. ,,Veď už vstávam.." Zamumlem a znova zavriem oči. Na hneď ich otvorím a posadím sa. Naruto sa zatiaľ uráčil výjsť zo stanu a uvolniť mi tak cestu. Postavila som sa a nechala Kakashiho zbaliť stan. Naruto ma obskakoval celú cestu do Konohy. Rozosmieval ma, robil si zo seba srandu, aj z ostatných a ja som sa mohla smiechom rozpučiť. Robilo mi dobre na srdci, keď som videla, akú radosť robím tým, že sa smejem Narutovi. Toto by som od Sasukeho asi nikdy nedostala. Po dlhej ceste spríjemnenej Narutom sa ocitneme pred bránami Konohy. Vchádzame do rušného večerného mesta. Naposledy sa obzriem za zapadajúcim slnkom a akoby sa mi zastavilo srdce. V lese obkolesujúcom Konohu, akoby som zazrela postavu podobajúcu sa Sasukemu. Pár krát zažmurkám a keď tam nikoho nevidím pokračujem ďalej do Konohy. Nechám Naruta aby ma objal a s pocitom falošného šťastia vchádzam do svojej rodnej dediny. Snažím sa zabudnúť na pár smutných čiernych očí.


krááásne .. úplne sa teším na nový diel a jj konečne už normálny obrázok od nej ;D