close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Milostný trojuholník 5.diel

2. ledna 2012 v 22:38 | Hope^^ |  Milostny trojuholnik
Myslím, že táto poviedka sa stáva vašou obľúbenou. Tak nech sa vám tento dieľ páči, pretože som si na ňom dala záležať. Možno sa vám nebude páčiť ako sa dej vyvíja, no je to vec názoru. Pekné čítanie :)

Po krásnom prebudení sme vstali (ja s nechuťou) a začali baliť náš provizórny tábor. Do hodinky sme to mali hotové a s prvými lúčami slnka sme pokračovali v našej ceste, o ktorej som stále nič nevedela. Po včerajšej búrke bolo nebo nádherne modré, oblaky tvorili krásne obrazy. Škoda, že som si to nestíhala prezerať. Mali sme dosť na ponáhlo. Najviac ma hnevalo, že od toho krásneho prebudenia sa na mňa Sasuke skoro ani nepozrel. Ani si nevie predstaviť ako mi tým ubližuje. Za nejakú chvíľku sme zoskočili zo stromov na zem. Šli sme chôdzou ďalej. Nebežali sme, vyzeralo to, akoby sme boli na prechádzke. Nechápala som túto Sasukeho logiku no bolo mi to vlastne jedno. Stačilo mi, že môžem kráčať vedľa neho, a dívať sa na jeho tvár z profilu. Neustále prečesával okolie pohľadom. Na zemi bolo nespočetné množstvo kaluž, snažila som sa ich obchádzať no šlo to dosť ťažko, pršalo naozaj veľmi. Pri preskakovaní jednej z nich som sa musela oprieť o Sasukeho aby som si nenamočila nohy. Pozrela som sa mu do tváre a nechala jednať city. Díval sa mi do očí a pomaly spojil naše pery. Otočil si ma k sebe a chytil ma za tvár. Prehĺbil bozk a ja som sa mohla šťastím rozplynúť. Ako dlho som po tomto túžila? A teraz, konečne, sa moje najtajnejšie sny splnili. Aj keď sú s maličkými chybami, ale to sa spraví. Dúfam. Pohladí ma po líci a odpojí sa odo mňa. Pozrie sa mi do očí tým jeho chladným pohľadom a chytí ma za ruku. Ruka v ruke pokračujeme v ceste. S ľahkosťou prekračujem aj tie najväčšie kaluže a smejem sa pri tom. Je príjemne teplo, slnečné lúče ma hladia na tvári a Sasuke, ten Sasuke, ktorého tak strašne milujem ma drží za ruku. Čo viac si priať? No po chvíli ma pustí a vytiahne si kunai. Prekvapene naňho hladím a nechápem jeho čin. ,,Vedel som to." Zašepká si pre seba, no ja som to aj tak počula. Už sa ho chcem spýtať prečo to robí, keď z bočnej cesty pribehnú Naruto, Kakashi, Sai a Kiba s Leem. Čo to? Akoto že som ich nespozorovala? Naruto mal v tvári nepríčetný výraz a naháňal mi strach. Sasuke sa naňho škeril a dával jasne na javo, že o nich vedel už dlho. Tak preto zoskočil zo stromov! Chcel byť pripravený. Mohol mi aspoň niečo povedať. Naruto ma asi zaregistroval, pretože jeho pohľad sa zmenil na láskyplný a šťastný. ,,Sakura-chan! Konečne!" Chcel sa ku mne rozbehnúť no zastavila ho Sasukeho ruka s prichystaným chidorim. ,,Nepribližuj sa k nej." Zavrčal naňho nevraživo Sasuke. Prekvapene sa pozriem na jeho chrbát. Zastal sa ma? Srdce mi radostne poskočí. ,,Sasuke, ani to neskúšaj! Okamžite vypadni, nemám na teba čas. Som tu pre Sakuru-chan!" Počujem v Narutovom hlase aký je napätý. Ostatní sa len prizerajú a čakajú kedy by mohli zasiahnuť. ,,Naruto.." začne Sasuke, ,,Nedovolím ti, aby si sa na ňu čo i len pozrel. Rozumieš? Potebujem ju. O pár týždňom ti ju s radosťou pošlem do Konohy, neboj sa. No teraz, ak nechceš utrpieť nejaké zranenie, hovorím ti dobre, vypadni!" Bolo počuť, že je naštvaný. Pekne ma zmiatlo, čo myslel tým, že ma s radosťou pošle do Konohy. To mu akože leziem na nervy? V tom stane tak nevyzeral. Naštvane si založím ruky na prsiach a chcem niečo povedať, no nestihnem, pretože sa Naruto hodí na Sasukeho. Sasuke ma odsotí k najbližšiemu stromu. Začne sa nelútostný boj. Ostatní chcú zasiahnuť, no Naruto nikoho nechce pustiť. Je to jeho boj. Niekedy zaregistrujem Narutove pohľady plné obáv, no aj povzbudzujúce úsmevy. Snažím sa mu ich opätovať, no nejako sa mi to nedarí. Zato od Sasukeho nemám nič. Je plne sústredený na Naruta. Teraz mu nestojím ani len za pohľad. Niečo ma zrazu stihne k zemi a zapchá mi ústa. Vystrašene sa pozerám na svojho teamového kolegu, Saia. ,,Vystrašil si ma." Zašepkám mu a strhnem jeho ruku z mojich pier. ,,Prepáč. Nemám čas na vykecávanie, poď so mnou, ideme do Konohy. Kakashi a ostatní tu zostanú, keby Naruto potreboval pomoc. No tak poď, ideme." Už aj vstáva a ťahá mo zo sebou. No ja neviem či chcem ísť. Srdce hovorí, kričí, že nie. No rozum a všetko ostatné chce ísť do Konohy, s Narutom. Veď, čo ma čaká so Sasukem? Sex? Trošku pozornosti? Naozaj mi to stojí za to? S Narutom by som mala všetko. Lásku, pozornosť, ochranu, všetko. K čomu sa pripútam? K istote, ktorú mi zabezpečí Naruto alebo k neustálemu nebezpečenstvu, ktoré mi dožičuje Sasuke? Musím sa rozhodnúť. Potom, čo povedal Sasuke, som viac rozhodnutá ísť za Narutom do Konohy, do môjho domova. No, čo ak Sasuke klamal, aby ich odlákal preč? Čo ak chce byť so mnou, chce aby som zostala? No jeho správanie tomu moc nenasvedčuje. S pocitom, že som si vybrala dobre vstávam zo zeme a so Saiom sa snažím nenápadne ujsť preč. Naposledy sa obzriem a zbadám pohľad čiernych očí ako na mňa smutne hladia.

,,Sakura-chan! Ako strašne si mi chýbala!" Skríkne Naruto a tuho ma obíme. Objatie mu opätujem a dávam si pozor aby som mu priveľmi nezatlačila na zranenie. Sasuke ho sekol kunaiom cez hruď. Samozrejme, ako medik som mu to musela ošetriť. Po hodinke skrývania sa v lese nás našli Naruto a spol. Postavili sme si tábor, a aj keď bol len obed, dohodli sme sa, že tu prečkáme celý deň aj noc. Aby som nemyslela na Sasukeho a jeho smutný pohľad, rozhodla som sa vyliečiť Naruta. Prikázala som mu nech si sadne na jeden s pníkov blízko tábora a nech si vyzlečie tričko. Veľký škrabanec sa mu tiahol od jedného pleca k druhému. Toto, že mu Sasuke spravil? Zahrýzla som si pery a začala s liečením. Narutove modré oči ma neustále pozorovali, a jeho pery sa usmievali. Šťastie z neho bolo cítiť na míle ďaleko. Už som to nevydržala a pozrela som sa mu do očí. On svoj pohľad namieril s mojich rúk do mojich očí a vyceril na mňa zuby. Jemu sa proste nedá odolať. Musela som sa usmiať aj ja. Doliečila som mu ranu a posadila sa na zem. Vychutnávala som si poobedňajšie slnko pred tým ako zapadne. Nechala som príjemný jarný vetrík hladiť svoje dlhé vlasy. Naruto si ku mne prisadol a díval sa na nebo. Zo sedu prešiel do ľahu a celý sa zvalil do trávi. Nezabudol ma pritiahnuť k sebe. Zo smiechom som mu spadla do náručia a a spolu sme sa smiali na tom, aké všeliaké smiešne tvary vytvorili oblaky.
So západom slnka prišla tma. S Narutom sme sa vrátili do táboru a našli sme Kibu chrápať opretého o Akamara a Leeho spiaceho pod stromom. Kakashi rozkladal stan a Sai niečo kreslil. Keď si nás všimol zakýval nám a pokračoval v kreslení. ,,Sakura, musíš byť unavená, lahneš si do stanu. My budeme spať vonku a strážiť ťa." Hneď som chcela protestovať, no zahrýzla som si do jazyka. Nemalo by to zmysel. A veď, majú pravdu. Čo keby si Sasuke zaumienil po mňa prísť? A vadilo by mi to vôbec? Toto sú otázky, na ktoré nepoznám odpoveď. ,,Ale Kakashi-sensei! Niekto by mal so Sakurou spať v tom stane. Veď Sasuke je dosť prefíkaný, čo keby nás všetkách uspal a vošiel by do stanu?!" Narutove teórie ma rozosmiali no aj priviedli do rozpakov. Spať s Narutom v jednom stane? ,,Naruto, myslím, že Sasuke by nás sám nikdy neporazil všetkých. No ak moc chceš, môžeš si ustlať vedľa stanu." S veľkým povzdychom ukončil túto konverzáciu Kakashi. Naruto s odutými lícami hodil spacák o zem a s mrmlaním ho začal rozbalovať. Potlačovala som úsmev, správal sa ako malé dieťa. No možno práve to, na ňom milujem. Milujem? Áno milujem.
Hneď ako som si ľahla som zaspala. Tento deň bol na môj vkus až moc vyčerpávajúci. No neustále mi v hlave vŕtal ten Sasukeho pohľad. Žeby naozaj klamal v tom, že ma pošle späť do Konohy? No stále je tu možnosť, že si po mňa príde. V noci som sa prebudila na hrozný smäd. V stane som nič nemala tak som čo najtichšie vystrčila hlavu zo stanu. Oproti mne horel malý ohník, no, skôr dohorieval. Okolo neho spali Sai, Kakashi a Lee s Kibom. Všetci spali. No to mi je teda hliadka. ,,Sakura-chan." Zašepkalo mi niečo pri uchu. Trochu to mnou miklo, no okamžite som v tom spoznala Naruto. Usmieval sa a sedel na svojom spacáku. Mal na sebe biele tričko a čierne trenky. Vlasy mal strapaté a pôsobil ako malé decko, čo sa teraz prebralo. No jeho tvár bola energická ako vždy. ,,Naruto..som smädná, nemáš niečo piť?" Usmiala som sa a čakala. Ihneď sa začal prehrabávať v batohu čo mal pri sebe. Vytiahol flašu a podával mi ju. S chuťou som sa napila a pohľadom sledovala les okolo. Všade bola tma, a dohorievajúci ohník dodával lesu okolo červenkastý odtieň. Podala som Narutovi flašu a s poprianím sladkých snov som si ľahla späť do stanu. Zajtra bude náročná cesta do Konohy.
,,Sakura-chan..." Počula som, ako niekto hovorí moje meno, no nemala som absolútnu chuť otvoriť oči. ,,No taaaak, vstávaj." Je to Naruto? Alebo Sasuke? Och nie, som strapatá. Niečo sa mi dotklo ramena a jemne so mnou trasie. Otvorím jedno oko a uvidím ako sa nadomnou škerí Naruto. ,,Dobré ránko Ruženka! Teeda ty si si dobre pospala. Je skoro jedenásť!" Ihneď na mňa spustí kolotoč viet a ja mám chuť mu jednu vraziť. No niečo sa vo mne prieči to urobiť. ,,Veď už vstávam.." Zamumlem a znova zavriem oči. Na hneď ich otvorím a posadím sa. Naruto sa zatiaľ uráčil výjsť zo stanu a uvolniť mi tak cestu. Postavila som sa a nechala Kakashiho zbaliť stan. Naruto ma obskakoval celú cestu do Konohy. Rozosmieval ma, robil si zo seba srandu, aj z ostatných a ja som sa mohla smiechom rozpučiť. Robilo mi dobre na srdci, keď som videla, akú radosť robím tým, že sa smejem Narutovi. Toto by som od Sasukeho asi nikdy nedostala. Po dlhej ceste spríjemnenej Narutom sa ocitneme pred bránami Konohy. Vchádzame do rušného večerného mesta. Naposledy sa obzriem za zapadajúcim slnkom a akoby sa mi zastavilo srdce. V lese obkolesujúcom Konohu, akoby som zazrela postavu podobajúcu sa Sasukemu. Pár krát zažmurkám a keď tam nikoho nevidím pokračujem ďalej do Konohy. Nechám Naruta aby ma objal a s pocitom falošného šťastia vchádzam do svojej rodnej dediny. Snažím sa zabudnúť na pár smutných čiernych očí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ~Hellequinassasin ~Hellequinassasin | Web | 3. ledna 2012 v 0:27 | Reagovat

krááásne .. úplne sa teším na nový diel a jj konečne už normálny obrázok od nej ;D

2 Mikeira Mikeira | 3. ledna 2012 v 14:17 | Reagovat

Úžasný! :D Těším se na další díl :D  :D

3 world-of-happiness world-of-happiness | Web | 4. ledna 2012 v 12:52 | Reagovat

to je tak nádhernéé !! :) .. tesim sa na dalsi diel :D .. Best poviedka ever !! :-D

4 Kata-chan Kata-chan | Web | 4. ledna 2012 v 18:36 | Reagovat

Jééé to je nádhera, přesně jako by jsem si to v manze představovala! Tak realistický a....kjůůůt :3. Rozhodně dál, tahle a "Zakázané ovoce"...tyhle dvě zbožňuju!!

5 Tarei Tarei | Web | 4. ledna 2012 v 20:28 | Reagovat

Dokonalooooooost! n.n chci další dííl! n.n  :3

6 Naruta-chan Naruta-chan | Web | 5. ledna 2012 v 23:33 | Reagovat

perfektné :-) pokračko, prosíííííím :-D

7 テレサ a バーバラ テレサ a バーバラ | Web | 8. ledna 2012 v 13:19 | Reagovat

Ahojky :-).. Zase by jsme potřebovaly hlas tady - http://ttebayo.blog.cz/1201/3-kolo-sona .. Je to poslední kolo, takže víckrát otravovat nebudeme :D.. Jsme tam jako テレサ a バーバラ s Narutem a Narutem Shippuudenem :-).. Jestli někdy budeš potřebovat hlásek, určitě se u nás zastav a my ti rády hlásneme :-)..

8 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 5:59 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

9 Mizumi Mizumi | 27. ledna 2012 v 14:56 | Reagovat

Kdy už bude pokračování?  Já už chci další díl !! :-D :-)

10 betusik-chan betusik-chan | Web | 4. února 2012 v 16:49 | Reagovat

Kawai :D  velmi sa mi to pacilo :) uz to vyzera ako milostny trojuholni, ale ten sasuke sa teda sprava... no ako sasuke... bohuzial :D

11 Mion Mion | 16. února 2012 v 14:21 | Reagovat

Kawaii!!! Kedy uz bude dalsie diel? :-)  :-)

12 Kixy Kixy | 23. února 2012 v 22:54 | Reagovat

waaaa pokracko super poviedka :D nevie,m sa dockat ako to bude dalej :) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.