21. října 2011 v 19:32 | Hope^^
|
Tamtadadááááááááááá ;)
Pozriem sa na hodiny na nočnom stolíku. 2:28. Zhlboka sa nadýchnem, znova si ľahnem a skúšam zaspať. Po 5 minútach to vzdám a postavím sa z postele. Bodla by mi sprcha. Ale nechcem zobudiť Ino. Možno by som sa mohla ísť poprechádzať. Veď len tu, po školskom pozemku, nemal by ma nikto vidieť. Hodím na seba svoje ultra tenké tričko nejaký svetrík a na nohy si nazujem šlapky. Nezaujíma ma, že nemám upravené vlasy, nie som nalíčená, ani nijak extra oblečená. Potrebujem vzduch. Krásny, čistý a hlavne studený vzduch. Pomaly otvorím dvere od svojej izby a vojdem do maličkej haly. Schmatnem kľúče od izby a pomaly odomknem hlavné dvere. Jemne ich za sebou zabuchnem s prianím aby som nikoho nezobudila. Čo najtichšie zídem schody a otváram vchodové dvere. Hneď ako vojdem von mi do pľúc prenikne tak krásne studený vzduch. Dýcham zhlboka, a užívam si studený vietor víriaci mi vo vlasoch. Rozídem sa smerom ďalej od intráku. Nohy ma zavedú až k málo osvetlenej budove niekde v úplnom kúte pozemku. Je to celkom veľká budova s množstvom okien a zo zašedivelou omietkou. V jednom jedinom okne sa svieti. Podídem bližšie, až ku vchodovým dverám a obzriem si zvončeky. Môj pohľad priláka menovka kde je napísané Uchiha. Asi som sa dostala až k učiteľskému domu. Studený vietor ma chladil na chrbte a studený pot mi stekal po tvári. Bola som nervózna, vystrašená a bola mi zima. Bodol by mi čaj. Jahodový. Skúsim otvoriť dvere, a na moje prekvapenie- sú odomknuté. S hlasným zavŕzganím ich zavriem a ten zvuk mi primolá zimomziavky. Neznášam horory, sci-fi, trilery a všetko kde je strach, hrôza a vraždy. Idem pomaly po schodoch hore a pri každých dverách sa zastavím a skontroluje, či tam náhodou nie je Sasukeho meno. Zastavím sa až na 4. poschodí. S hlbokým nádychom sa zastavím a zazvoním. Super Sakura, zdal sa ti ten najpríšernejší sen na svete a ty zablúdiš až sem. Kde si nechala rozum, dievča? V krvi mi prúdil adrenalin z toho, že ho uvidím. Nechápala som svoje konanie, svoj rozum a hlavne svoje srdce. Čo vlastne chce? Dvere sa otvorili a ja som uvidela Sasukeho v jednoduchom bielom tričko a teplákoch na spanie. ,,Sakura?" V jeho hlase bolo prekvapenie a nadšenie? No prevládalo to prekvapenie. Nervózne sa ošijem a môj pohľad sa stretne s jeho. ,,Chceš ísť ďalej?" Jeho hlas je tak krásny. Preboha veď on je BOH! Prečo som si o ňom myslela, že je nadržané hovado? Nepamätám sa. Vojdem popri ňom do skromného bytu. Keď prechádzam popri ňom, ovanie ma jeho vôňa. Vonia prosto úžasne. Počkám, kým zavrie dvere. Opriem sa o stenu a rukami si šúcham plecia aby som zahnala zimu. Všimne si to a priblíži sa ku mne na milimeter blízko. Pozriem sa mu do tých čiernych očí a pripadám si stratená. Jeho oči sú ako nekonečný oceán čiernej farby. Nechám sa od neho objať a položím si hlavu na jeho rameno. Je taký svalnatý a mužný. Začne ma jemne hladkať po chrbte. Od lopatiek až po kríže. Hneď mi je teplejšie. ,,Čo tu robíš?" Jeho sametový hlas mi zašepká do ucha. ,,Mala som zlý sen." Omámene vyslovím a nechávam sa uspávať pohybom jeho ruky po mojom chrbte. ,,Bol som tam aj ja?" Viem si predstaviť hravý úsmev na jeho tvári. Usmejem sa aj ja. Aj keď omámene ale usmejem. ,,Áno." Poviem najtichšie ako viem a nasávam vôňu jeho trička. Chcem s ním byť navždy. ,,Tak prečo si tu?" Je zmätený. Kto by ale pravdaže zo mňa nebol zmätený, že? ,,Chcela som ťa vidieť." Odkedy mu tikám? Odsunie si ma od seba a ja nahodím ublížený výraz. Nestihla som sa dosť "nafetovať" jeho vône. Nestihnem dlho protestovať, pretože priloží svoje pery na moje. Konečne sa pobozkáme. Pohybuje svojími perami jemne no zároveň vášnivo. Neviem si predstaviť ako dlho čakal na tento okamžik. Bozk mu opätúvam s náruživosťou ako on. Ospalosť ma prejde ihneď. On sa však odpojí a pozerá sa na mňa pohľadom učiteľa. Nechápem ho. ,,Mala by si ísť naspäť na internát. Nebolo by dobré, keby ťa tu ráno videli." Odpovie mi no je mi jasné, že sa moc premáha aby ma znova nepobozkal. Prikývnem mu, že rozumiem no sama ísť odmietam. ,,Poď so mnou. Aspoň po vdchod do intráku." Môj hlas je tichý oproti jeho mužnému. Zakrúti hlavou no aj tak na seba hádže kožennú bundu. Potichu výjdeme z bytu aj z budovy a v tichosti kráčame vedľa seba k internátu. Pred vchodom už chce odísť ale ja ho chytím za ruku a objímem ho. Žeby sme si vymenili postavy? Teraz budem ja doliezať za ním? No on mi objatie opätuje. Tuho ma objíme a moje srdce sa rozbúcha silnejšie a silnejšie. Chytí moju tvár do dlaní a vášnivo ma pobozká. Na toto som čakala. Čakala som na muža, ktorý by mi doprial toto. A našla som ho. No bohužiaľ, je pre mňa zakázaný.
Niečo mi pípa pri hlave. No jasné, tá prašivá vec menom budík. Ten kazisvet mi ničí vzťah s mojou mäkkučkou, vyhriatou posteľou. Aj keď o tejto harabudre, na ktorej ležím sa nedá hovoriť posteľ. Posadím sa, no ihneď mi hlava klesne opäť na vankúš. Som tak unavená! Veru sa neopláca o tretej ráno buntošiť. Bohužiaľ, škola je neúprosná a mne neostane nič iné ako sa nejako vykopať z postele. Ako mŕtvola sa dovlečiem až pri kúpeľnu a ztisknem kľúčku. Zmknuté. No fasa, teraz ešte budem hodinu čakať, kým stadiaľ vylezie Karin. No nič, asi sa budem musieť dneska zaobísť bez sprchy. Doplazím sa naspäť do izby a zo skrine vytiahnem prvé čo mi príde pod roku. Ako naschvál vyberiem sukňu s čipkovaným topom. Zagúľam očami a s prefíkanosťou v očiach to na seba navlečiem. Nezabudnem ani na pushupku. (tak sa to píše, že?:D) Na to hodím ešte jemne šedý svetrík. Vlasy si prečešem, pričom samozrejme vytrhnem asi štvrtinu vlasov, ktoré sa zhodou náhod trošku zachlpili, a prehodím ich na jednu stranu. Namaľujem sa a zo skrine ešte vyberiem najkrajšiu tašku akú mám. V hlave mi totiž bliklo a ja som dostala nápad. Nápad, že Sasuke teraz začnem zvádzať ja. To ešte chlapec bude čumieť, čo mu budem predvádzať na hodine. Chcem aby žiarlil. Chcem aby ma dobýval. Nechápem, ako som mohla byť taká blbá a slepá, a kašlať na neho. Čo potom, že on je učiteľ a ja jeho študentka, že? Ak na to nikto nepríde, vyhodiť ma nemôžu.
Začnem sa preklínať, že som si nezobrala žiadne topánky na opätku. Vkradnem sa potichu do Ininej izby a vyhrabem nejaké lakované lodičky čo mi ladia k topu. Hádam si to nevšimne, že jej zmizli. Ohodnotím svoj vzhľad v zrkadle a musím sa usmiať. Vyzerám úžasne. Nepatrím k tým prehnane namysleným ľuďom, ale zčas občasu sa treba pochváliť, nie? Karin konečne vydupe z kúpeľne a ostane na mňa čumieť z otvorenou hubou. Provokatívne na ňu žmurknem a vybehnem z izby na chodbu. Do úst si hodím žuvačky, keďže som si ani neumyla zuby a rýchlo zídem schody. No, rýchlo. V tých topánkach to ide ako v lete na saniach. Ešte pred vyučovaním vbehnem do bufetu kúpiť si tú otrasnú bagetu a minerálku. Musím z niečoho žiť nie?
Dnešný deň sa mi začal fyzikou a končí sa hodinou so Sasukem. Celý deň som akosi pretrpela a teraz, konečne, môžem vykonať svoj plán. Sadnem si na svoje obvyklé miesto, prekrížim si nohy a trošku vyhrniem sukňu aby mal Sasuke dobrý výhľad na moje nohy. Môj plán ešte viac pdočiakne to, že na hodinu zavítal aj Gaara. Ihneď zamieril ku mne s úchylným úsmevom na perách a sadol si vedľa mňa. Dal mi ruku okolo ramien a díval sa mi do výstrihu. Nebolo mi to dvakrát príjemné, ale čo by som nespravila pre môj vzťah zo Sasukem, že? Počujem zabuchnúť dvere a predo mnou sa zjaví Sasukeho vymakaná postava. Pozerá sa na mňa. Jeho pohľad sa mení z prekvapeného na poriadne naštvaný. Až agresívny. Usmejem sa na neho a oblížem si pery, ktoré za ten čas akože vyschli. Nahnevane prejde za svoj stôl a nahnevaným hlasom začne hovoriť, že bude celú hodinu skúšať. Asi som si o to koledovala. Nečakala som, že vyvolá Gaaru. Ten si to frajerskou chôdzou zamieril rovno pri jeho stôl. Dával jasne najavo, že mu patrím, čo vôbec nie je pravda. Gaara je sexy a sympatický, ale oproti Sasukeho mužnosti to je nič. Sasukeho to ešte viac napálilo a nečudo, že Gaara si išiel sadnúť vedľa mňa s nedostatočnou. Ďalšou som bola na rade ja. Bolo mi jasné, že všetky pohľady mužskej populácie v triede smerovali na moje nohy a zadok. Pozerala som sa Sasukemu priamo do oči. V ruke žmolil ceruzku, div, že ju nezlomil. Keď som nevedela odpovedať na otázky, a že sakramentsky ťažké otázky, tak som si akože začala hrýzť nechty a dívať sa na Sasukeho zúfalo so psími očami. Nakoniec som si sadla s trojkou. Takto sa vliekla celá hodina. Po zazvonení som sa ešte šuchtala na mieste. Odchádzala som ako posledná. Keď som stála pred katedrou Sasuke sa postavil a rýchlosťou blesku zabuchol dvere, a aj ich dokonca zamkol. Sadla som si na katedru a prekrížila si nohy. Ruky som si prekrížila na prsiach a dívala sa na neho. Pomaly si to blížil ku mne. Ruky položil vedľa mojich stehien a díval sa striedavo do mojich očí a do môjho výstrihu. Chytila som ho za krk a pobozkala ho. On ma chytil za boky a zhodil zo stola. Pritiahol si ma ku sebe a dobyvačne ma bozkával raz na krk a raz na pery. Nevedela som zadržať vzdychy. Takto by sme pokračovali ďalej, možno by sme sa dostali aj do jeho bytu, keby zrazu niekto neotvoril dvere. Gaara na nás prekvapene valil oči. Mal dokonca aj otvorené ústa. So Sasukem sme mu opätovali pohľad. ,,Sorry..." Nakoniec zo seba vykoktal a zabuchol dvere. A čo teraz?!
PS: Ak budú komentáre, že Sakura sa správa ako štetka atď, tak to šetko patrí k príbehu dobre? :D
Supéér...na tenhle díl jsem se obzvlášť těšila
Jenom, nebylo tam předtím, že ty dveře zamkl?

Tím samozřejmě nekritizuju, díl byl naprosto dokonalý, jenom se ptám