close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska na prvý pohľad- jednorázovka

13. srpna 2011 v 23:15 | Hope^^ |  Jednorazovky
Múza mi dala facku a je z toho toto. Pekné čítanie :)
(A, 4 komentáre k doujinshi? Aby som ho neprestala pridávať) (!)


Neverila som na lásku na prvý pohľad. Vlastne, neverila som na lásku všeobecne. Nikdy ma nikto neľúbil ako ženu. Ale vtedy, keď som ťa uvidela, niečo sa vo mne pohlo. Nie som príliš spoločenská, rada si prečítam dobrú knihu či vypočujem hudbu. Vďaka bohu, mám skvelé priateľky, ktoré ma doslova dotiahli na chatu. Bolo tam dosť ľudí, a medzi nimi aj ty. Sedel si na drevenej lavičke a hral si karty so svojími kamarátmi. Bola už noc a bolo chladno no ty, akoby si to nevnímal. Mal si jednoduché čierne šortky a biele tričko. Smial si sa na tom ako stále vyhrávaš. Mal si prekrásny úsmev. Dívala som sa na teba s otvorenými ústami. Tvoje lesklé, čierne vlasy sa ti jemne vznášali pod dotykom jemného vetra a oči sa ti smiali. Och, tie tvoje oči. Také čierne, čiernejšie ako čokoľvek na tomto svete. Dívala som sa na teba snáď celú noc. Nevedela som spať, musela som na teba stále myslieť. A vtedy, keď si ma oslovil, myslela som, že od šťastia sa moje drobné telo hádam rozletí na milióny kúskov. Sedela som na schodoch chaty a sledovala východ slnka. Nohy som mala pritiahnuté až ku brade, a ruky položené na nich. Ty si sa posadil vedľa mňa, a spolu sme sa dívali na tú krásu pred nami. ,,Je to nádhera." Uniklo mi spoza pier. ,,To teda je. Krajší je už hádam iba západ slnka." Myslela som si, že si sa usmial. Nenápadne som sa na teba pozrela. Stále si sa díval pred seba. ,,Nemyslím. Nič nie je krajšie ako toto." Okrem teba. ,,Chceš sa hádať?" Pobavenie v tvojom hlase bolo badateľné. Nechcene som sa zasmiala. Znovu som sa na neho zadívala ale nečakala som, že sa on bude dívať na mňa. Chvíľu sme sa navzájom dívali do očí, no ja som uhla. Postavila som sa, a chcela som ísť dovnútra, do chaty. ,,Ako sa voláš?" Začula som za sebou jeho slová. Zahryzla som si do pery aby som potlačila šťastný úsmev. ,,Sakura." Zašepkala som a vošla do vnútra chaty. Od vtedy som ťa nevidela. Ale dobre som vedela tvoje meno. Sasuke Uchiha.

Takto nejak začali moje prázdniny. Teraz sedím vo svojej izbe, vo svojej posteli a kreslím. Kreslím teba. Neustále na teba myslím, aj po necelom mesiaci. Stále mám v mysli tvoje oči, tvár, úsmev. Si taký dokonalý. Moja kresba sa nedá ani porovnať s originálom. Pokrčím papier s kresbou a hodím ho do kúta izby. Nahnevane sa prekotúľam z brucha na chrbát a nahnevane zavrčím. Prečo na teba stále myslím? Je to také frustrujúce! Vedieť, že ťa už pravdepodobne nikdy neuvidím. Zrazu mi niečo pristálo rovno na bruchu. Vedela som veľmi dobre čo, či skôr kto to je. Bol to môj pes, kríženec labradora a nemeckého ovčiaka- Marley. Je to môj miláčik. Skrížením týchto dvoch plemien vznikol on, najoddanejší, najúžasnejší a najkrásnejší pes na celučičkom svete. Poškrabkala som ho za uchom a posadila sa. Objala som ho a porazene zavrela oči. ,,Ach, Marley, prečo ja? No prečo?" Marley zrejme myslel, že ho pobádam k tomu aby mi dal peknú mokrú pusu, čo aj spravil. Zasmiala som sa nad primitívnosťou môjho chlpatého miláčika a vstala z postele. Bol obed, a ja som bola stále v pyžame. Veď mám na to aj právo, sú prázdniny. Na mobile mi svieti smska od Ino, mojej najlepšej kamarátky. Moc si to nevšímam, isto ma zase chce dostať niekam von. V poslednej dobe (rozumej od doby čo som spoznala Sasukeho) som sa dištancovala od spoločenského života. Bol len môj svet. Svet kde som ja a Sasuke. Asi som blázon, keď niečo očakávam od tejto predstavy ale proste to som ja. Sakura. Vleziem do kúpeľne kde vykonám "rannú" hygienu. Na seba hodím dlhšie modré tričko a riflové kraťase. Vlasy si len prečešem. Zídem dole schody, pred sebou vidím náš jedálenský stôl kde mám ešte asi raňajky. Mama aj otec pracujú. Zjem nachystané raňajky a pozriem sa na tú smsku od Ino. Píše, že mi zohnala brigádu. No super, a kto sa jej o to prosil? Vstávať skoro, to naozaj nie je moje. Zavolám jej. Po dvoch pípnutiach sa ozve jej melodický hlas. ,,Sakura, tú smsku som ti písala o 10 a je jedna! To si naozaj až teraz vstala? Hanbi sa dievča!" Haha, zato že ona chodí každé ráno behávať aby sa udržala vo forme a potom už nezaspí ja nemôžem. ,,Odpusť si tie pripomienky. O akej brigáde si to sakra hovorila? Vieš, že ja ráno nevstanem." ,,Veď ja viem, že ty si lenivá. Preto som ti to vybavila až na jednu. Dneska môžeš prísť s jemným omeškaním. Je to v miestnom útulku. Viem ako miluješ psy, tak som ti niečo našla aby si doma nezhnila. No, aká som kamarátka?" To naozaj? Ale..útulky sú také deprimujúce. ,,Ach Ino. Si naozaj skvelá kamoška, ale pre mňa je aj jedna skoro. Veď si to tak vezmi, teraz som raňajkovala." "Sakura neštvi ma a zdvihni ten tvoj zadok z toho gauča, kde teraz isto sedíš! Ťahaj do toho útulku lebo sa naozaj naštvem a zavolám tomu Sasukemu a poviem mu o tebe! Vieš, že som toho schopná!" To nie! Ona by to spravila. Neostáva mi asi nič iné ako tam naozaj ísť. Veď, naozaj mám rada psy, takže by to mohlo byť celkom fajn. ,,Dobre, vyhrala si. Idem tam, už sa zdvíham z gauča, spokojná?" ,,Nadmieru. Takže mi potom keď skončíš asi o tej deviatej zavolaj. Pá, ahoj, už musím." A zložila. Do deviatej?! Grrrrrr, to mi zabudla spomenúť na začiatku. No nič. Naozaj sa z toho gauča zdvihnem a nazujem si žabky. Pomaly si to kráčam k útulku tu neďaleko, pár ulíc od môjho domu. Keď už stojím pred ním, prekvapí ma celkom dobre vyzerajúca budova s veľkým trávnikom. Nikdy som tu nebola. Otvorím veľkú bránu a prejdem k tej budove. Vojdem dnu a za menším pracovným stolom sedí jedno čiernovlasé dievča. Prejdem pár krokov ku nej aby si ma všimla. Zabralo to. Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Mala krásne levanduľové oči. Vyrazila mi dych, svojou krásou. ,,Ahoj, ty budeš asi Sakura. Tak teda vitaj. Budeš sem chodiť každý piatok a víkend tak dúfam, že ti to vyhovuje. Ehm, môžeš si vybrať či chceš aby sa ti platilo aby nie. Je to dobrovolné." Bolo mi jasné, že by bola najradšej keby som za to nechcela ani cent. A ja je v tom s radosťou vyhoviem. ,,Budem to robiť dobrovoľne. Pre psy všetko." Opätujem jej úsmev a nechám sa ňou zaviesť na zadnú časť veľkého dvora. Je tam už pár ľudí a k tomu je tu nespočetne veľa psov. Vháňa mi to slzy do očí, keď vidím čo ľudia dokážu psom spraviť. Takému človeku by som napľula medzi oči. Sadnem si k jednému hnedovlasému dievčaťu sediacemu na kamennej lavičke. V náručí ma malého psíka, asi šteňa. Šťastne sa na neho usmieva a vidno, že miluje zvieratá. ,,Ahoj ja som TenTen. Teší ma." Zašepká mojím smerom, aby neprebudila šteniatko spiace jej na kolenách. ,,Sakura." Zašepkám jej naspäť. ,,Takže fajn ľudia, každý pes má obojok a na ňom známku s menom, takže ich budete vedieť rozoznať. Jesť už dostali, teraz sa treba s nimi pohrať a vyvenčiť ich. Takže, hurá do toho!" Veselo nás povzbudí tá čiernovlasá dievčina. Hneď ako sa postavím sa okolo mňa začnú obšmietať asi piati psi. Radostne sa zasmejem a všetkých sa snažím pohladkať. Vezmem do ruky tenisovú loptičku čo bola na stolíku vedľa mňa a hodím im ju čo najďalej. V momente sa všetci psy stojaci vôkol mňa rozbehli za ňou, plus sa ešte nejaký pridali. Namiesto nich sa okolo mňa začalo šmotiť jedno malinké, milučké stvorenie. Bolo celé biele a malo hnedé oči. Zohla som sa k nemu a vzala si ho na ruky. Volalo sa Sienna. Znova som sa posadila na lavičku a hrala sa so Siennou. Škádlila som ju s maličkou hračkou až pokým nezaspala. Jemne som ju položila na deku čo bola na tráve. Väčšina psov, aspoň tých menších už zaspala. Ja som sa odišla hrať s tými väčšími. Neďaleko sa s nimi hrali chalani, čo sem prišli vypomáhať. Hádzali im disky, loptičky, proste všetko čo sa našlo. A psi im to aj poslušne nosili. Smiala som sa keď jedného blonďáka obrovský ísrsky vlkodav zhodil na zem a pooblizoval ho ako obrovský kúsok mäsa. Sedela som na deke neďaleko nich, a smiala sa a smiala. Po nejakom čase ku mne zavítal jeden čisto čierny retríver. Dokonca aj oči mal skoro čierne. Neskutočne mi ho pripomínal. Sadol si ku mne a ďubol do mňa nosom aby som ho pohladkala. Usmiala som sa a jeho prianie mu splnila. Hladkala som ho po jeho hladkej, sametovej srsti a dívala sa na jeho slasťou privreté oči. Narozdiel od ostatných psov, on známku nemal. Jeho veľký krk, zdobil iba tmavomodrý obojok. ,, Zek tu si!" Započujem za sebou anjelsky hlas. Nie, to nemôže byť. Otočím sa za pôvodcom hlasu. A naozaj. Predo mnou stojí ten istý, hádam ešte krajší Sasuke z chaty. Vyjavene sa na neho dívam. Zek, ten pes ako ho Sasuke nazval sa ihneď psotavil a šťastne vrtel chvostom. Nedivím sa , že je taký šťastný keď je Sasuke jeho pán. ,,Sakura?" Počujem ako vyslovil moje meno. Pane Bože, on si pamätá moje meno! ,,Á-áno?" Rozpačito mu odpoviem a prehodím si vlasy dopredu. ,,Si to ty! Vedel som, že ťa zniekadiaľ poznám!" Radostne zvolá a sadne si vedľa mňa na deku. Zek samozrejme vedľa neho.Zvalí sa k jeho nohám, na chrbát a dobiedza do Sasukeho aby ho pohladkal. ,, Ach, ty prerastené šteňa, stále budeš otravovať!" Naoko nahnevane prenesie Sasuke, no hneď na to Zeka už škrabká po celom bruchu. Smejem sa s nimi. ,,A ty čo? Nemáš tu psa?" Jeho pohľad prejde zo Zeka na mňa, no stále ho škrabká po bruchu. ,,Nie, nechala som ho doma. Nie je moc spoločenský." Presne ako jeho majiteľka. Ako sa hovorí, aký pán taký pes. Usmeje sa. Ach, je taký prekrásny. Musím Ino poďakovať, že mi to tu vybavila. Ani sme sa nenazdali a už bol západ slnka. Irónia, či osud. Vtedy sme sledovali východ slnka, teraz jeho západ. A musím uznať, západ je snáď ešte krajší ako východ. ,,Tak? Stále si nezmenila názor na to, že je západ krajší ako východ?" Jemne sa usmeje. Ja zčerveniem a uhnem pohľadom do zeme. Zostali sme tu už len mi dvaja. Ostatní zaviedli psov do budovy. Veď aj my už pôjdeme. ,,Nezmenila. Východ je ako začiatok niečoho nového, a západ ako koniec niečoho. A pre mňa je začiatok krajší ako koniec." Vykúzlim hádam ten najkrajší úsmev aký dokážem a zdvihnem sa z deky. Oprášim si kraťase a naozaj, netuším kde sa vo mne tá odvaha zobrala, ale jemne som sa dotkla Sasukeho pleca a zvolala. ,,Máš to! Že ma nechytiš?!" A rozutekala sa naspäť k budove. Za sebou som počula už len Sasuke smiech a psí štekot. K budove som dorazila ako prvá no bola som zadýchaná ako keby som bežala maratón. Sadla som si na tú kamennú lavičku kde aj na obed a čakal kým príde Sasuke.
Ako prvý sa ukázal Zek. Hneď ku mne pribehol a ja som nemohla odolať pohladkať ho. Hneď po ňom pribehol Sasuke a nevyzeral moc zadýchane. ,,Nerozmaznávaj mi ho." Zaznie v tme jeho hlas. Znovu som sa zasmiala a spolu sme vkročili do vnútra budovy. Hneď tam, sedeli na gauči všetci ľudia z dneška a sledovali telku. Niektorí psi ležali dolu na koberci a pozorovali svoje okolie, alebo sa hrali. Ja som si sadla na operadlo gauča a pozrela sa na hodinky. Skoro 9. Je čas ísť. So všetkými som sa rozlúčila a vybrala sa k východu. ,,Sakura!" Neverím! On ide za mnou? Otočím sa k nemu tvárou. Čakám čo zo seba dostane. ,,No, nemohol by som ťa ísť vystrojiť?" K týmto slovám pridá ten jeho krásny úsmev, a skúste tomuto odolať. Vydám zo seba koktavú odpoveď a už si to riniem zo Sasukem a Zekom k môjmu domu. Po ceste sa nasmejeme, správame sa k sebe ako dlhoročný kamaráti. S pozdravom na dobrú noc a slovami vidíme sa zajtra som sa so Sasukem rozlúčila. Oprela som sa o múrik pred naším domom a sledovala jeho a jeho psa ako zabáčajú do druhej ulice. Neverila som, že by sa niečo takéto mohlo stať práve mne. Od šťastia som vypískla čo spôsobilo štekot psov na celej ulici. Zasmiala som sa a ku vchodovým dverám som si to poskakovala. Prekypovala som šťastím a radosťou.
A takto ubiehali dni. Každý víkend a piatok som strávila v útulku so Sasukem a ostatnými ľuďmi. Sú fajn, hlavne Naruto, veselý blonďák čo si robí zo všetkého srandu, ale aj Hinata, to čiernovlasé dievča, v ktorom som našla ďalšiu priateľku. No a o Sasukem ani nehovorím. Je taký dokonalý. Nepovedala som mu o svojich citoch. O nich sa nikdy nesmie dozvedieť. Pokazilo by to naše priateľstvo a to ja nechcem.
Jedného naozaj horúceho dňa sme sa vybrali ja, Sasuke, Naruto a Hinata s pár psami k vode tu neďaleko. Mala som na sebe len vrchní diel plaviek a kraťase, vlasy som mala zapletené do copu. Dokonca som zobrala von aj Marleyho, ktorý si skvelo rozumie so Zekom. A musím povedať, vidieť Sasukeho IBA v plavkách je...ach. Budem mať búrlivé sny, o tom nepochybujem. Horúci, letný deň sme prežili hlavne vo vode, kde sme šantili so psami, a ukončili ho opekaním. Polovicu špekačiek čo sme zobrali buď zjedli psy, alebo skončili spečené na uhol pretože ako Naruto o sebe tvrdí, on je odborník, a tak to teda aj dopadlo. Do útulku sme sa vrátili ešte trošku mokrí a hlavne hladní. Naruto s Hinatou šli spraviť niečo jesť a ja so Sasukem sme zatiaľ zostali vonku na kamennej lavičke. Ja som sedela opretá o jedno z operok lavičky, nohy som mala pritisknuté k sebe aby mi nebola zima a Sasuke sedel typicky s roztiahnutými nohami a hlavou natočenou mierne ku mne. Marley a Zek neboli unavení vôbec, skákali po sebe, hrali sa, preťahovali sa o jednu hračku. Dlho som nevidela Marleyho tak šťastného. Zdá sa mi to alebo sa Sasuke jemne prisunul ku mne? Zabodla som pohľad do zeme a jemne sa začervenala. Sasuke mi zhodil nohy na zem a pritiahol si ma k sebe. Objal ma. ,,Nech ti nie je zima." Zašepká mi od ucha. Ja si len užívam jeho objatie. Nemusím vravieť, že som hádam červená aj za ušami. Sasuke ma jemne hladí po chrbte. Mala som už oblečené JEHO biele tričko. Dal mi ho keď sme sa vracali. Ja som sa úplne uvolnila a obmotala mu ruky okolo krku. Mám šancu mu vyznať svoje city a nevyzerať pritom ako blázon. Och bože, čo mám robiť? ,,Sakura." Nakoniec situáciu zachránil on. Neodpovedala som, iba som sa k nemu tuhšie pritúlila. ,,Neviem, či to tak je, ale myslím, že k tebe niečo cítim." Oči sa mi rozšírili prekvapením. To snáď nie je pravda! On sa mi tu vyznal. Aaaa! Zahryznem sa do pery aby som nezačala samým šťastím kričať. Neviem ako si vyložil moje mlčanie ale odlepil sa odo mňa a díval sa mi do očí. Trošku sa uvolnil, keď zbadal moje šťastné oči. Jemne ma pohladkal po tvári a pritiahol si ma k sebe. Naše pery sa spojili v nádhernom, jemnou bozku. A takto som začala veriť v lásku na prvý pohľad.

No? Názory... ^^
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Naruta-chan Naruta-chan | Web | 15. srpna 2011 v 0:10 | Reagovat

môj názor: úžasne nádherné :-D prekrásne :-D proste...super :-D

2 anusik3 anusik3 | 15. srpna 2011 v 18:29 | Reagovat

naozaj super  :-)  :-)

3 Mikeira Mikeira | 15. srpna 2011 v 18:55 | Reagovat

Krásné :D

4 Drbnuta Kika-chan *lowe SB* Drbnuta Kika-chan *lowe SB* | Web | 15. srpna 2011 v 23:40 | Reagovat

to chce pokracko a nie koniec :D :D fakt pekne :)

5 Daries Daries | Web | 16. srpna 2011 v 10:58 | Reagovat

Nádhera nádhera nádhera! ^^ strašě krásná povídka, navíc na to, že je to jednorázovka, je to opravdu úchvatné :) ♥

6 mimi-chan mimi-chan | 16. srpna 2011 v 11:28 | Reagovat

krááása !! :) ... uplne nadhera a ja tiez milujem psy !! :D .. prajem dalsie takto uzasne jednorazovky ale aj kapitulovky-poviedky :D !!

7 world-of-happiness world-of-happiness | 16. srpna 2011 v 11:29 | Reagovat

Uplnéé dych vyrážujúce !! :) .. Kráásny zaciatok , stred a aj koniec !! :) .. Len tak ďalej :D

8 ~Hellequinassasin ~Hellequinassasin | Web | 3. září 2011 v 12:55 | Reagovat

krásne :3

9 Arride Arride | E-mail | Web | 10. září 2011 v 0:04 | Reagovat

Ahoj. Práve som založila nový web. Pravidelne budú pribúdať zaujímavé príspevky.
http://arride.mypage.cz/

10 lisi lisi | 17. října 2011 v 14:19 | Reagovat

peknéééééééé :-)  :-)  :-)

11 zuzk zuzk | 22. července 2012 v 21:37 | Reagovat

KRááááááááááááSa užASNE som nadšená :D

12 Mishelle Mishelle | E-mail | Web | 3. února 2013 v 20:01 | Reagovat

Krááááásne! Úžasná poviedka naozaj najlepšia! Mrkla by si prosím na moju poviedku? Ocenila by som tvoj názor. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.