10. června 2011 v 19:18 | Hope^^
|
Sorry za chyby.
Vyvalila som na neho oči.On-učiteľ-sa pýta mňa-študentky- či s ním pôjdem na večeru?Je v poriadku?Pocit nevoľnosti vo mne narastal mega rýchlo.Bola som tak zhnusená.Jasné,je sexy a každá žena by bola šťastná keby sa jej to opýta ale preboha je odo mňa o 7 rokov starší!Nemá mi čo dávať takéto návrhy.,,Nikdy by som si nezačala s nejakým učitelom.Nepotrebujem aby ma vyhodili."povedala som zhnusene a odišla som z jeho kabinetu.Bola som z toho tak rozčarovaná,že som si ani nemšimla,že na mňa pozerajú všetci v okolí 500 metrov.Asi som v jeho kabinete bola dlhšie než ostatní študenti.Mala som na jazyku pekne uštipačné poznámky na ich osoby ale udržala som si chladnú tvár a oddupala som na internát.Na prízemí nebolo nikoho takže asi všetci ešte zháňajú knihy.Povzdychla som si a šla som do svojej izby.Potrebovala som trošku relaxu.A sprcha mi to s radosťou dopraje.Hodila som tašku do kúta svojej skromne zariadenej izby a vyzliekla som si veci.Tričko,rifle,spodné prádlo.Všetko ležalo na zemi v predsieni.Schmatla som uterák a vkročila som do zeleno vydlaždičkovanej kúpelne.Zamkla som dvere.Vošla som do sprchy a zapla som maximálne ľadovú vodu.Až som zhíkla keď mi kvapky ľadovej vody dopadli na telo.Nechala som ju tiecť asi minútu potom som dala vlažnú.Trošku ma to prebralo ale stále som bola dosť naštvaná.Sadla som si do rohu sprchového kútu a kolená si pritiskla pod bradu.Dívala som sa pred seba a nechával som vodu tiecť po mojom tele posiatom husacou kožou.Sasuke bol dosť prekvapený,keď som na neho takto vybehla.Asi čakal že sa mu poddám.Ts,isto to je pekný sukničkár.A to som si o ňom myslela aký je to veľavýznamný človek,inteligentný,skromný,milý,čestný,úžasný,sebavedomý,silný,uvedomelý.Och do riti veď on je dokonalý.Bože,Sakura načo to myslíš!Veď sa ťa pokúšal zbaliť 25 ročný chlap!Teba,18ročné decko!Nikdy by som nezašla tak ďaleko.Možno chcel na tej večeri preberať psychológiu.Dobre,to je asi dosť naivné.Postavím sa a začnem sa mydliť so sprchovým gélom.Už si aj umyjem vlasy keď som tu.Po opláchnutí gélu aj šampónu sprchu vypnem.Zabalím sa do uteráka a výjdem z kúpeľne.Na zemi sú stále moje veci.Pozbieram ich a vojdem do svojej izby.Prekvapene otvorím ústa keď na mojej psoteli sedí naštvaná Ino.,,Tak kde je?!"vyštekne na mňa.,,Kto?"nechápem ju.,,Nezahováraj,isto si v tej sprche bola so Sasukem!"Zarazene vyvalím oči a otvorím ústa ešte viac.,,Prosím?!Nato si prišla ako?"To si ona o mne ako už čo myslí?,,Ale no tak,čo to oblečenie porozhadzované po celej predsieni?Hm?"To má síce pravdu ale asi zabudla na jeden podstatný detail.,,Aha,tak potom prečo si na zemi nevidela aj mužské oblečenie?Bolo tam iba moje,a to som zo seba zhodila SAMA."Ino sa na chvílu zamyslí a potom sklopí hlavu a zčervenie.,,Prepáč.Ja...proste videli ťa odchádzať zo Sasukeho kabinetu a ževraj si tam bola 20 minút tak keď som videla to oblečenie myslela som si že si tam s ním."Och ježiši prečo ja?,,Ino,nechcem mať s ním nič spoločné.Je to len môj učiteľ nič viac.Nemôžeš mi trošku veriť?",,Veď ja ti verím!Len vieš,všetko do seba tak zapadalo...ešte raz prepáč."Nevinne sa usmeje a čo iné mi ostáva ako jej odpustiť?,,Nič sa nestalo.Ale nabudúce si over všetky fakty ok?"Sadnem si k nej na posteľ a usmejem sa na ňu.,,OK."Obímeme sa (áno stále som v uteráku) a Ino odíde do svojej izby.Povzdychnem si nad mojím mizerným životom a oblečiem sa do svojho "domáceho" úboru.Čiže veľké tričko XXL a voľné tepláky to istia.Vlasy si začnem fénovať.Nechám ich také rozlietané a vezmem si peňaženku.Idem si niečo kúpiť do bufetu lebo umrem od hladu.Nazujem si tenisky a idem smer bufet.Na prízemí už sedí pár jedincov a čumí do telky ale nikto koho by som poznala.Po ceste do bufetu na mňa ľudia zazerajú a šepkajú si ale nič si z toho nerobím.Toto jednoducho patrí k životu.Načo si nad tým lámať hlavu nie?V bufete si kúpim bagetu,colu,žuvačky,horalku a jablko.Večera hotová.Je toho trošku moc ale tak dnes som skoro nič nejedla.Po dlhej ceste k internátu som si konečne lahla do svojej postele.Začala som jesť bagetu a do slúchatiek mi hralo Hurts-Wonderful Life.A ten refrén mi neustále hučal v hlave.Never give up,it´s such a wonderful life.Never give up.Nevzdávaj to.Niečo v kútiku duše mi napovedalo,že som Sasukeho ponuku mala prijať.No moje veľké ego by to nespravilo nikdy.Povzdychla som si nad svojím dokonalým osudom a snažila som si trošku pospať.Nevyšlo mi to,keďže z neďalkého kostalo a ž ku mne doliehali zvuky odbíjajúcej veže.Bolo 6 hodín.Mala som chuť si pozrieť nejaký film.Postavila som sa z postele,slúchatka mi spadli na zem,bageta ležala rozčapená na posteli.Zaťukala som Ino na dvere izby.Keď sa mi nikto neozýval otvorila som.Ino spala ako šípková ruženka.Pretočila som očami a vybrala som sa sama do spoločenskej miestnosti.Možno tam bude Hinata alebo Ten Ten.Bohužial moje prosby vyslyšané neboli.Namiesto týchto dvoch tam bola Karin a jej kamarátky.Hneď ako si ma všimli začali si medzi sebou šuškať.Nevšímala som si to a prešla som ku gauču.Vyložila som si nohy na konferenční stolík a zapla som telku.Bohužial,doliehala ku mne ozvena ich slov.,,Ts,keby ste to videli.Balila Sasukeho ako keby si ona môže dovoliť všetko.Pretŕčala sa pred ním ako nejaká štetka.Nechápem prečo si myslí že by u neho mala šancu.Je to len malá špina na koberci.Zlikvidujeme ju raz dva."A už len smiech.Nebudem hovoriť že ma to netrápilo,to hej,ale nedala som na sebe nič poznať.Chvalabohu odišli a ja som si v klude mohla pozrieť film,čo dávali na jednej zo staníc.Moc ma to nebavilo,tak som to po hodine vypla.Išla som späť do izby,pobaliť si tašku na zajtra.Mám sedem hodín,mám sa na čo tešiť.Na moje šťastie,je zajtra aj psychológia.Hádzala som do tašky učebnice jednu za druhou spolu so zošitmi ale nikde som nemohla nájsť učebnicu tej prekliatej psychológie.Och do riti!Ja som ju nechala na jeho stole!Nemohla som sa spoliehať na to,že by mi jednu učebnicu požičial niekto v triede keďže minule boli veľmi ochotní.Nastavila som si budík na polhodinu skoršie a pôjdem si ju ráno do jeho kabinetu vypýtať.Lahla som si na posteľ a dojedla som bagetu aj horalku a počúvala som hudbu.Chcela som rýchlo zaspať a mať za sebou zajtrajšok.Viem,že si budem musieť ísť k nemu vypýtať učebnicu.Len ešte neviem ako to spravím.
Noc ubehla ako voda a bolo tu ráno.Vôbec sa mi nechcelo,chcela som ostať v posteli až do večera.Bohužial,nebolo to možné.Vysúkala som sa z postele a prešla ku skrini.Vytiahla som čierne rifle,biele tričko na ramienka a károvanú košelu.Vlasy som nechala vlasmi,vyzerajú celkom fajn a šla som si umyť zuby.Ino aj Karin ešte spali.Rýchlo som si umyla zuby a šla som do Sasukeovho kabinetu.Dúfala som,že tam už bude lebo keby nie tak by ma asi trafil šlak.Na moje šťastie (alebo nešťastie?)sa po mojom zaklopaní ozvalo ďalej.Zhlboka som sa nadýchla a vkročila som.Sasuke neskrýval prekvapenie keď ma uvidel.,,Sakura?ˇČo si prajete?"On mi vyká?,,Em..asi som pri našom včerajšom rozhovore nechala učebnicu psychológiu tu u vás."Skvelé,aspoň som nekoktala.,,Och áno našiel som tu jednu učebnicu."Vytiahol ju zo stola a podával mi ju.,,Ďakujem."Zobrala som si ju a už už som chcela odísť keď ma zastavil.,,Sakura..."Otočila som sa a to už stál pri mne.Položil si ruky vedla mojej hlavy a pritiskol sa na mňa.Bola som maximálne vystrašená.,,Čo keby sme začali odznova?"
jééé ... parádička, prosím rychle další dílek
