
Nech sa páči ;)
<!-- @page { margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->
Utekám,utekám a nemôžem zastaviť.Proste to nejde.Moje nohy ma neposlúchajú.Utekám lesom.Lesom tak čiernym,strašidelným a nadprirodzeným až to nie je možné.Moja intuícia mi našepkáva aby som ešte pridala ak si chcem zachrániť život.Preto ešte pridám na rýchlosti.Je pre mňa neuveriteľné,že dokážem utekať tak rýchlo.Cítim sa hrozne.Nedá sa mi nadýchnuť,bok si už necítam a o nohách ani nehovorím.No aj tak stále utekám ďalej.Tento les na mňa pôsobí hrôzostrašne.Počujem vytie vlkov,húkanie sovy,šuštenie lístia a šum vody.Cez husté a vysoké stromy sem neprejde jediný pásik svetla.Neviem ani len či je noc alebo deň.Som zamyslená a nevšimnem si pred sebou dosť veľký kus dreva.Samzrejme sa na ňom zakopcem a padám na hubu.Celá ja.Ale teraz mi ide o život sakra!Rýchlo sa postavím a nevnímam bolesť v pravej nohy ktorá mi pulzuje pomaly do celého tela,nevnímam krv čo sa mi valí z kolena.Len utekám ďalej.No zrejme som si týmto pádom pokazila ten maličký náskok čo som mala pred tým čo ma naháňa.A tá malá nádej čo si uchovávam v srdci,že by ma NIEKTO mohol zachrániť,pomaly hasne.Už nemôžem popadnúť dych tak sa skryjem za strom a rozdýchavám sa.Je to dosť hlučné takže predpokladám,že ten či to či tá ma zachvíľu nájde a zabije.Tak ale mala som pekný život.Celkom.Samozrejme,mohol byť aj lepší ale s tým už nič nespravím.Viete,ako sa hovorí že vám prebehne celý život pred očami,keď si myslíte že zomriete?Mne sa to stalo teraz.Videla som seba a Ino ako sa hašteríme keď sme malé,vidím mňa,Sasukeho,Naruto a Kakashiho ako ideme na prvú misiu,vidím seba a svojich rodičov ako sa smejeme pri večernom pozeraní telky,vidím Sasukeho ako odchádza (ok túto chvílu by som najradšej vyškrtla,keď si pomyslím ako som sa strápnila tým že som mu vyznala city),vidím seba a Ino ako sa z nás znova stávajú najlepšie kamarátky.A koniec.Viem,mám isto v živote ešte veľa pekných chvíľ ale túto šnúru spomienok zrazu niečo prerušilo.Oslepilo ma prenikavé svetlo.Musela som zavrieť oči.
Sprudka som sa posadila na posteli.Oči som mala doširoka otvorené a ústa pootvorené.Dýchala som normálne no tak plytko.Bola som vystrašená.Bol to sen?Asi.No znepokojilo ma,že som není vo svojej izbe.Som v nejakej čiernej,zatuchnutej miesto fialovej s príjemnou vôňou malín.Niečo sa vedľa postele na ktorej som ležala pohlo.Automaticky som sa tam pozrela a perinu ktorou som bola zakrytá som si pritiahla až k brade.Naivne som si myslela,že by ma to mohlo ochrániť.Prekvapene som zhíkla,samozrejme tak potichu pre seba,keď som v kresle vedľa mňa uvidela sedieť Sasukeho.Čo tu robím?Čo tu robí on?Počkať...neuniesol ma tak on náhodou?!
,,Čo tu robím?"precedila som skrz zuby na neho.Nezabudla som pridať pohľad zabijaka.Perinu som už k sebe tak tuho netiskla.On sa len uškrnul.No chladný výraz tváre a očí mu zostal.Jasné,ako inač,to by nebol Sasuke keby nie je kľudný.Ja tu pomaly nedýcham a on sa uškŕňa.Bolo ticho.Neodpovedal na moju otázku.,,Halo,ja sa ťa niečo pýtam!"už som surovo na neho vyštekla.Nikdy som nebola trpezlivá.A moja výbušnosť sa ešte zväčšila.Jeho úškrn sa ešte zväčšil.,,Stále ronako agresívna čo?"no aleluja konečne prehovoril.Samozrejme na môj účet.,,Stále rovnaký chuj?"odpovedala som mu otázkou.Nezabudla som pridať samoľúby výraz.Ruky som si skrížila na prsiach a hlavu otočila bokom.K tomuto divadielku som pridala ešte odfrknutie.Všimla som si ako mu úškrn pohasol.HA!Dostala som ho.Znova bolo ticho a to ticho mi totálne liezlo na nervy,ktoré ešte stresoval tu pán spolusediaci.,,Pýtam sa naposledy,čo tu robím?"položila som mu znovu túto otázku.No nie,že by mi konečne odpovedal.Nie,on sa pohodlnejšie usadil a napodobil moje gesto s rukami.Takže pán ma bude zase ignorovať hej?!To sa ešte uvidí.Postavila som sa z postele.Prešla som k dverám a myslela som si že ma Sasuke bude chcieť zastaviť.No on sa na mňa len díval.Premeriaval si ma pohľadom.A mne nejak nedochádzalo prečo.Stlačila som klúčku na dverách.Aha,chápem.Je zamknuté.Kurva,prečo ma to nenapadlo?!Namosúrene som vzdychla a kopla som do dverí.Nejak som si zase neuvedomila že som bosá tak ma hneď noha začala bolieť.No nepotrebovala som sa pred ním ešte viac ponížiť tak som predstierala nezáujem.Otočila som sa k nemu a vtedy som si všimla zrkadolo pri skrini.Okamžite keď som sa doňho pozrela som zrudla hnevom aj trošku studom.Naježila som sa ako mačka.Mala som JEHO košelu!Siahala mi ani nie po kolená!Nie,za svoje nohy som sa nehambila ale tak!Aaaaaa!Pozrela som sa mu rovno do očí.Mal v nich posmech.A vtedy mi už úplne praskli nervy.,,Čo si o sebe myslíš?!Unesieš ma,oblečieš mi svoju košelu,bohvie čo si so mnou robil keď som bola v bezvedomí,ktoré si mi mimochodom spôsobil svojim debilným sharinganom,nekomunikuješ so mnou,vysmievaš sa mi a hráš sa na pána sveta!No si na omyle si len chudák!"Toto som na neho nakričala a pritom som sa mu dívala do tváre.Nepohol sa ani o milimeter.Stále mal rovaný výraz.Ja som sa na neho dívala viac než nazúrene.Takto ma už dlho nikto nevytočil.,,Sakura,Sakura,vyzerá to tak,že tvoja výbušnosť je jediné čo sa nezmenilo."Čo?Môj pohľad sa zmenil na prekvapený a zmätený.Čo tým myslel?Ale zase,nie že by mi to vysvetlil.On sa postavil a prešiel ku mne.A toho som sa zľakla.Ustupovala som.Dávala som si dobrý pozor aby za mnou nebola stena.Keď sme sa takto "naháňali" do kruhu už aspoň tretí krát otrávene si vzdychol a jedným pohybom mi chytil obidve zápästia a pritiahol si ma k sebe.Bola som na ňom doslova nalepená.Nosami sme sa dotýkali a očami prepaľovali.Ja som mala stále naštvaný pohľad no on zase taký...hravý?On sa chce so mnou hrať?!Ja NIE som hračka!Než som mu stihla niečo povedať surovo ma začal bozkávať.Hneď mi vnikol jazykom do úst a hľadal ten môj.Od samého prekvapenia že ma Sasuke pobozkal som zabudla spolupracovať.No tomu očividne nevadilo.Pochvíli sa odpojil no zostali sme na sebe nalepení.,,Chutíš ako malina."Jednoducho povedal.Môj pohľad sa už zmenil.Už som sa mu ani nevzpierala.Uvolnila som sa.Keď to pocítil ruky mi pustil a ja som mu ich obmotala okolo krku.On svoje zase okolo mojich bokov.Tým ma k sebe ešte viac natlačil.Bol omnoho vyšší ako ja takže som mala trošku problém sa mu dívať do očí.Zrazu niekto rozrazil dvere.,,Sasuke,no tak nechaj tu tú ružovlasú kravu a poď na večeru!"zaškriekalo nejaké,mne nesympatikcé dievča.Zaseklo sa keď nás uvidelo v tejto situácii.Sasuke sa ani neunúval niečo povedať,proste ma pustil,div som nespadla na zem,a prečšel k dievčaťu.,,Už idem Krin.Postaraj sa o Sakuru.Daj jej niečo na oblečenie a zaveď ju do jedálne.Bude večerať s nami."Povedal a odišiel.Ja som sa na Karin? dívala s prižmúrenými očami.Prerušila nás!Mala som chuť jej krk vykrútiť.,,No poď!"zaškriekala na mňa a ja som len veľmi neochotne šla za ňou.Celú cestu asi do jej izby do mňa hustila,že Sasuke je len jej a že ja si ho nezaslúžim a bla bal bla.No keď začala hvooriť že som kurva,a že som slabá,že pre Sasukeho nič neznamenám som jej jednu vrazila.Surovo jej odteleti okuliare a ona si chytala nos.Ten škrekot čo nasledoval mi trhal uši.,,Ty hlupaňa!Čo si mi to spravila?!Môj nos!"Ja som sa len škodoradostne usmievala.No nečakala som že mi to vráti.Tvrdo ma udrela do pery ktorá sa následne trošku natrhla.Trošku dosť ma to bolelo.Hneď som si ju prikryla rukou a začala som nadávať ja na ňu.,,Čo si to dovoluješ ty krava hnusná?Najpr tu na mňa nadávaš potom mi jednu vrazíš?!Počkaj ras ťa prídem v noci zaškrtiť ty jedna-!"Nedokončila som pretože sa zjavil Sasuke.Zrejme ho vyrušil ten jej škrekot.,,Čo robíte?!"zahrmel tu jeho prenikavý hlas.Hneď ma striaslo.Vyzeral naštvane.,,Táto tu mi jednu vrazila!"ZASE zaškriekala tu táto ludra.,,Keby na mňa nenadávaš nič by som ti nespravila!A mimochodom ty si mi vrazila tiež tak sa tu nehraj na nevinietko!"zakričala som na ňu.,,Sakura,mala si ju ignorovať.Ospravedlň sa jej."počujem dobre?Čo že sa jej mám?!Karin sa víťazoslavne usmiala a čakala čo zo mňa vypadne.,,Ja čakám."zahlásila so samoľúbim výrazom.Čakaj,pomyslela som si a dala som jen frčku.(viete čo to je že? :D)Sasuke si povzdychol a ona zase začala škriekať.Ja som sa len uškŕňala.,,Karin choď si dať niečo na ten nos,ja Sakuru oblečiem a zavediem do jedálne."Hodila som po ňom nenápadny pohľad.Karin už chcela namietať ale chvalabohu držala hubu.Sasuke ma trošku pevnejšie (dobre,bolelo to)chytil za ruku a ťahal ma chodvou ďalej.Čoskoro sme prišlo do jeho izby.Silno modré steny,tmavá drevená podlaha,posteľ pre dvoch (!!),skriňa,stôl a na ňom mapy.Pustil ma a sotil do kresla.Musím uznať že som sa ho bála.,,Povedz mi,prečo si taká výbušná?Nemôžeš to proste ignorovať?Vždy sa musíš dostať do nejakého problému!A vždy ťa zachránim ja!"Bol fakt naštvaný.Nechápem prečo veď som sa s ňou len hádala.No tá pera ma fakt bolela.Myslím že aj napuchla.,,Máš tu kúpeľňu?"okázale som ho ignorvala.Zabijácky sa na mňa pozrel a ukázal na dvere.Ja som pekne odcupitala k nim.Keď som vošla chcela som zamknúť no nejak chýbal klúč.Pretočila som očami a prešla k zrkadlu.Tá pera fakt nevyzerala dobre.Vyliečila by som si ju keby mi henten nezablokoval čakru.Začala som prehladávať poličky,až som nakoneic našla také tie náplasti.Rýchlo som si jednu dala a šla som späť k Sasukemu.Ten stál pri dverách kúpelne.Nečakane ma znovu chytil za zápästie a pritlačil ma o stenu.,,Asi ťa treba naučiť slušnému správaniu."zašepkal mi do ucha a mne naskočili zimomriavky.
Sorry za chyby ;D


kawaiii....
... prosím rychle pokráčko 