Nech sa páči.

Tak toto je už aké prekvapenie.Takéto zakončenie dňa som naozaj naozajskejšie nečakala.Tak povedzme si narovinu vidieť tú štetku Karin ako sa smeje s MOJÍM Sasukem je horšie ako tá najväčšejšia nočná mora.Ale rozhodnem sa hrať kľudnú.Pomaličky prejdem k nim a zastavím sa až keď som úplne blízučko.Oprem sa rukami o gauč na ktorom sedia a podoprem si hlavu rukou.,,A čo vy tu?"poviem s poriadnou dávkou irónie.,,Na Sakura a ty čo tu?Tak dlho si tu už nebola a teraz?Čo ťa sem priviedlo?Pocit ľútosti či ako?"No samozrejme tie Karinine poznámky taaaak strašne milujem.,,Nie Karin,s tebou sa ja nemám o čom baviť tak na mňa láskavo nehovor lebo strašne pľuješ."A máš to ty koza!!!!!,,Sakura,prečo si prišla?"Už sa zapája aj Sasuke.Ten mi teda bude mať dlho čo vysvetlovať.,,Prišla som za tebou.Doniesla som ti gaštany.Máš ich rád."Poviem medovým hlasom a zamilovane sa na Sasukeho usmejem.Škoda,že mi úsmev neopätoval.,,Milá Sakura,neviem či si si všimla ale ja a Sasuke sme viedli konverzáciu a gaštany som mu doniesla aj ja,držím ich v ruke ak si si nevšimla."Vrrrrr ale teraz som už vytočená maximálne!,,Milá Karin,prekvapuje ma,že vôbec vieš čo je to slovo konverzácia a neviem prečo mu práve ty nosíš gaštany."Mala som sto chutí jej tak vynadať ale predsa,sme len v nemocnici.,,Sakura,neviem ako alebo prečo,ale nebola si tu už dobre dlho a dosť vecí sa zmenilo.V jeden deň sem prišla Karin a ponúkla sa,že mi bude pomáhať s rehabilitáciami a že sem bude každý deň chodiť.Povedala mi aj pár vecí o tebe."ČOŽE?Tak táto mrcha takto?Nech si ma nepraje!Ja jej dám facku!Nie jaj jej tie jej škuty vytrhám!,,Neviem ako Sasuke,ale asi si zabudol na náš rozhovor,tak prepáč že neviem novinky.A nechápem prečo si ma teda nezavolal.A som strašne zvedavá čo ti už len ona mohla o mne povedať."Krava hnusná škaredá.tučná,okuliarnatá,ach!,,Vieš,Sakura,múdrejší by pochopil,že som vtedy chcel byť chvíľu sám.Nezavolal som ani nič preto lebo som dúfal,že by si sa vrátila,sama od seba.A povedala mi,že si krásne užívaš s nejakým iným chalanom,si šťastná,tak naozaj nechápem čo ťa prinútilo sem prísť."....odrovnal ma.Zabil moje city k nemu.Teraz už úplne.Tým že mi neverí.Tým akým tónom to povedal.Takým bezcitným a hlavne ako keby som ja mohla za to že on je taký náladový.,,Sasuke.Prepáč teda,že som nepochopila čo odo mňa chceš.Prepáč,že som sem prišla a vyrušila vás.Prepáč,že som není taká aká chceš aby som bola.A prepáč mi aj zato,že sme sa stretli.prepáč za všetko čo som ti kedy urobila.Už nás nič nespája.Ale,chcem aby si vedel že ešte pred piatimi minútami som ťa ľúbila a bola som rozhodnutá pre teba aj zomrieť.Teraz by som ti ani ruku nepodala.A Karin...ty si strašná mrcha.Ale jedno musím uznať.Vieš ako dosiahnuť svoje.Máš to.Podarilo sa ti to.Zlomila si ma.Som na dne.Maj sa."A rozbehla som sa k výťahu.Slzy som dlhšie neudržala a rozplakala som sa.Gaštany som tam hodila na zem a ďalej ma netrápili.Vo výťahu som si sadla na zem a plakala som.Počula som ešte ako Sasuke volá moje meno ale nereagovala som.Sedela som tam a náročky som na výťahu stlačila tlačítko pre zaseknutie.A len som sedela a plakala.Osudovo.Teraz som bola do neho tak zamilovaná.Naozaj som ho milovala.Najviac.A toto tak bolí!Tak strašne.Nedá sa to!Nie.Som zničená.Z mojich myšlienok ma preberie divoké búchanie na dvere výťahu.Niekto ho chce asi privolať a nejde mu to.Zdvihla som sa a pozrela sa do zrkadla čo tu bolo zavesené.Utrela som si roztečenú špirálu upravila som si vlasy a "odsekla" výťah.
Po tom čo som vyšla z nemocnice som sa ihneď vybrala domov.Chcela som sa zavrieť do izby,počúvať samé smutné pesničky a jesť čokoládu.A možno si pozrieť Pretty Woman.Vletela som do vchodových dverí,nevnímala som mamu či otca a len som zo seba rýchlo zhodila bundu a čižmy.Vletela som do kuchyne zhrabla čokoládu a utekala do izby.Potom čo som zamkla dvere som sa po nich zviezla a znovu som sa rozplakala.Pod návalom vzlykov som ani nezachytila,že mi rodičia búchajú na dvere izby.Doprošujú sa aby som ich pustila.No ja nie len tam tak sedím a revem ako posledná baba čo sa kedy rozišla s chalanom.Postavila som sa no moje nohy nevyzerali žeby ma chceli udržať.No nejako som to ustála.Rodičom som trasľavým hlasom zakričala že to je fajn,a že neskôr im všetko poviem.Našťastie ma poslúchli a odišli.Ja som sa ako tak ukludnila.Vyzliekla som sa úplne donaha a išla si napustiť vaňu.Zobrala som si i-pod,mobil a čokoládu a lahla som si do vytúženej vane.Na i-pode som si pustila Fergie-Big girls don´t cry a začala som jesť čokoládu.Pozerala som sa do stropu.Rozmýšlala som,prečo ja.Prečo ja som musela ľúbiť práve jeho.Prečo mne,nám sa stala táto nehoda.No ďalej som tento prúd myšlienok stopla.Chytila som do ruky mobil a všimla som si 2 smsky.Jedna bola od Alexa(!!!!!) a druhá od Ino.Najprv som otvorila Alexovu.Bolo tam:
,,Ahoj Sak.Tak no,vieš mohli by sme sa stretnúť?Napríklad zajtra?Dnes večer budem na FB či ICQ tak sa ozvi :)"Žeby som si začala s Alexom?Hm,no bolo by to zaujímavé.
Ďalšia smska bola od Ino.
,,Saaaaaaaaaaaaaaaaaaaak,Karin je ale štetka!Hneď ako si odišla z nemocnice mi volal Sasuke,že chce s tebou hovoriť,že večer bude na skype tak cez kameru.Že ti všetko vysvetlí!Sak je mi to tak ľútu!Prosím ťa len sa nepriežieraj čokoládou!!!!"Celá Ino.Ale čo mi chce vysvetliť?Veď na tomto sa už nedá nič spraviť.Nič.Nič.Nič.Dám mu ešte šancu?....ja naozaj neviem.
Hm,fajn.Musím si prevetrať hlavu.
Rýchlo vyleziem z vane a idem sa obliecť.Dám si moju oblúbenú teplákovú súpravu,oblúbené tenisky,spravím si cop,do uší dám sluchátka a idem si zabehať.Aj keď je 7 hodín večer a je už tma jak v hrobe.Chcem si všetko ujasniť.
ALE
Hneď ako vídem z dverí a na cestu nič nepočujem lebo mi hrá hudba ma zrazí auto.Kto by to bol čakal.Vidím len tmu.Nič iné.Už ani nevnímam že na mňa kričí mama s otcom aj ten vodič auta.Vnímam len bolesť.Au.


wow!!! tak takýto koniec som nečakala... to bolo niečo... ja chcem vedieť ako to s ňou skončí!!!
ok... to bol vtip... na to by som snáď nikdy nezabudla...

A tá Karin.... už som pomaly aj zabudla prečo ju tak v každej poviedke neznášam...
Pekne napísané...